Recenzia / Honda Accord (1997–2002)

Honda Accord vyrábaná v rokoch 1997–2002 je už šiestou generáciou japonského modelu strednej triedy. Už pri piatom vyhotovení rozdelila Honda tento modelový rad na dve vetvy – americkú a európsku. Pri šiestej generácii delenie pokračovalo, rozdielny totiž bol navyše ešte japonský model. Európsky Accord šiestej generácie vznikal v britskej továrni Hondy vo Swindone, takže to mal k zákazníkom pomerne blízko. Accord sa tu vyrábal v prevedeniach sedan a liftback. Na európsky trh sa dostalo aj kupé, ktoré však malo americký pôvod, a tak má auto dokonale odlišný charakter oproti bežnému model.

Ten je dynamický a elegantný zároveň, kupé sa viac sústredí na reprezentatívny, elegantný vzhľad a športové krivky tu trochu ustúpili. Kupé je tiež na dĺžku výrazne väčšie ako sedan a liftback, a aj vnútorný priestor je tu veľkorysejší ako pri európskom variante. Jej vnútorný priestor je solídny, zhruba vo vtedajšom priemere triedy, čo však dnes znamená, že je tu miesta z hľadiska strednej triedy skôr menej. Na druhú stranu, spracovanie sedanu a liftbacku je príkladné, Honda už vtedy používala pomerne kvalitné materiály, a Accord tak aj po rokoch pôsobí príjemným a útulným dojmom. V kupé sa jeho americký pôvod prejavuje trochu jednoduchším spracovaním aj nižšou kvalitou použitých materiálov, vyložená americká „spotrebka“ to však tiež našťastie nie je. Výbava oboch prevedení bola na svoju dobu celkom bohatá, európsky model mohol mať napríklad aj bočné airbagy, zatiaľ čo ten americký zase prinášal viac komfortných prvkov. Kladom Accordu sú jazdné vlastnosti, platí to tak pre sedan s liftbackom, ako aj pre kupé. Auto sa dobre vrhá do zákrut, a vodič ho má neustále pod kontrolou.

Dynamickému vzhľadu a schopnému podvozku sekundujú aj výkonné a dynamické motory. Honda pri nich spolieha na premenné časovanie ventilov VTEC, takže majú väčšinou aj pekne točivý prejav. Základom bola tisícosemstovka s výkonom 100 kW. Už tá je z hľadiska výkonu veľmi príjemná a dobre stačí. Silnejší dvojliter prinesie len o niečo väčšiu porciu navyše – konkrétne 108 kW, má však ešte o niečo väčšiu chuť po otáčkach a pritom podobný apetít. Ďalším stupňom je motor 2,3 s výkonom 113 kW, ktorý však funguje trochu proti tradícii Hondy lepšie v nízkych otáčkach a naopak v tých vysokých mu trochu dochádza dych. Špičkou a dodnes milovníkmi dobrej jazdy vyhľadávanou záležitosťou je potom Honda Accord Typer-R. Tá dostala agregát s objemom 2,2 litra s výkonom 156 kW, to všetko pri stále atmosférickom plnení. Nádherne krútiaci agregát s podmanivým zvukovým prejavom prináša naozaj zaujímavé jazdné zážitky aj dnes. Kupé sa dodávalo s dvojlitrom, alebo s vidlicovým trojlitrovým šesťvalcom s objemom tri litre a výkonom 147 kW.

Na svoju dobu má Accord veľmi solídnu výbavu, veď vtedy tiež patril k drahším automobilom na trhu. Prekvapivo sa tu výrazne dbalo na bezpečnostnú výbavu. Na druhú stranu, moderné vymoženosti tu očakávať nemožno.

Honda Accord šiestej generácie je na svoj vek príjemne elegantné a dynamické auto. Kupé naopak vyzerá trochu konzervatívnejšie, ale aj dnes celkom úspešne vek maskuje. Rozdiel vo vzhľade vozov je daný odlišným pôvodom oboch verzií, sedan a liftback sú totiž svojbytným európskym modelom, kupé pochádza z USA.

Vznetové motory by ste pod kapotou Hondy Accord šiestej generácie hľadali márne. Japonská automobilka plne spoliehala na svoje atmosférické zážihové agregáty, ktoré viacmenej môžu prekvapiť relatívne priaznivou spotrebou paliva. Len pri prevedení Type-R, a šesťvalcového kupé treba počítať s vyšším apetítom.

Podvozok Hondy Accord šiestej generácie patril vo svojej dobe k tomu najlepšiemu v strednej triede. Aj dnes je Accord krásne ovládateľný, aj pri silných motoroch naviac prekvapí veľmi dobrá trakcia prednej poháňanej nápravy. Auto sa v zákrutách nenakláňa. Pri štandardných modeloch iba trochu zamrzí malý priemer venca volantu, ktorý sa tak nedrží úplne ideálne.

Na svoju dobu mala Honda Accord prekvapivo dobrú bezpečnostnú výbavu. Síce stále chýbal stabilizačný systém, avšak štandardom bola dvojica airbagov a celá rada vozidiel má aj bočné airbagy. Aj preto získal Accord v nárazových testoch Euro NCAP štyri hviezdičky. Bočné airbagy nemá prevedenie Type-R, ktoré dostalo športové sedadlá (vaky boli zabudované práve v operadle sedadiel), a ani kupé s americkým pôvodom a trochu inou technikou.

Vnútorný priestor Accordu bol na svoju dobu naskrz priemerný, dnes sa tu teda môže posádka cítiť trochu stiesnene. To však rozhodne neplatí pre kupé, ktoré má väčšie rozmery, a z hľadiska priestoru je veľkorysejší. Napokon aj jeho batožinový priestor pojme viac ako pri európskom bežnom modeli – kupé naloží 467 litrov, sedan 427 litrov.

Podvozok Accordu je tuhší, ale jazdný komfort zachováva na veľmi slušnej úrovni. Čo stráca v kvalite odpruženia, doháňa v dobrom odhlučnení a príjemnom spracovaní interiéru. Pochvalu si zasluhujú aj pohodlné sedadlá.

Šiesty Accord je dodnes príjemne spoľahlivým automobilom s preverenou technikou, dokonca ani komplikovanejšie časovanie ventilov VTEC pri motoroch nie je zdrojom väčších ťažkostí. Na druhú stranu, niektoré diely sú menej obvyklé ako pri bežnejších európskych automobiloch, a aj niektoré servisné úkony zrejme nezvládne každý opravca.