Recenzia / Renault Scénic (Grand Scénic) (2003–2009)

Renault ešte s modelom Mégane Scénic založil v roku 1996 novú kategóriu kompaktných MPV. V roku 2003 bola uvedená druhá generácia tohto vozidla, tentoraz už len s pomenovaním Scénic. Meno Mégane bolo z názvu aj cez technickú spriaznenosť vypustené. Scénic druhej generácie sa predával v kratšom päťmiestnom prevedení a tiež vo väčšom sedemmiestnom variante. Vývojári Renaultu tak reagovali na fakt, že konkurencia, ktorá sa medzi tým objavila, bola často väčšia a taktiež v niektorých prípadoch ponúkala sedem miest na sedenie. Interiér Scenik je veľmi praktický a špičková je aj jeho variabilita. Aj priestoru je vnútri skutočne dostatok, menšia verzia si pritom zachováva rozmery kompaktných hatchbackov, čo sa môže hodiť pri parkovaní. Inak je Scénic vlastne typickým Renaultom svojej doby. Priniesol niekoľko zaujímavých prvkov napríklad v podobe bezkľúčového prístupu do vozidla a má moderný a netradičný dizajn, ktorý rozhodne nemusí padnúť do oka každému. Prevedenie interiéru je skôr obyčajnejšie a u ojazdených autách sa môže prejavovať len priemerná kvalita spracovania a celkovo skôr nižšia spoľahlivosť.

Čo sa pohonných jednotiek týka, Renault to neprehnal s ich množstvom a tak je paleta pomerne prehľadná. Navyše sa situácia celkom zjednodušuje, ak hľadáte naozaj vhodnú pohonnú jednotku. Jednoznačne ide o turbodiesely dCi. Základom len pre krátku verziu Sceniku je tisícpäťstovka s výkonom 63 kW, ktorá z hľadiska dynamiky nenadchne, ale môže postačiť, navyše sa chváli skutočne nízkou spotrebou. Silnejšia verzia má 78 kW a spotreba je prakticky rovnaká, čo z nej robí vhodnejšiu motorizáciu. Tento motor je tiež základom pre prevedenie Grand Scénic. Silnejšou pohonnou jednotkou je prevedenie 1.9 dCi vo výkonových variantoch 81, 88 a 96 kW. Vrcholom je dvojliter s výkonom 110 kW, ktorý je však vyhradený iba predĺženému variantu Grand Scénic. Paleta benzínových motorov začína tisícštyristovkou so 72 kW, ktorá je však na Scénic naozaj slabá. Tisícšesťstovka podáva výkon 82 kW, dvojliter potom 98 kW a v preplňovanej verzii dokonca 120 kW. V oboch prípadoch však platí, že spotreba motora je asi zbytočne vysoká, zaujímavosťou je, že u sedemmiestnej verzii je jedinou benzínovou alternatívou tisícšesťstovka.

Väčšina vozidiel bude vybavená manuálnou šesťstupňovou prevodovkou, automat bol k dispozícii len za príplatok a len pre motory 1.9 dCi (štvorstupňový) a 2.0 dCi (šesťstupňový). V takom prípade má auto štandardne filter pevných častíc. V modelovom rade Scénic potom nájdeme ešte jednu špecialitu - prevedenie Scénic Cross, ktoré má výraznejšie oplastovanie a trochu zvýšený podvozok. Vozidlo nadväzuje na model Scénic RX4 z prvej generácie, na rozdiel od neho chýba pohon všetkých kolies.

U Scéniku sa dá obzvlášť v prípade vznetových verzií počítať na danú triedu s veľmi solídnou výbavou, v ktorej nebude chýbať žiadny dnes snáď samozrejmý komfortný prvok. Nechýbajú ani niektoré špeciality v podobe bezkľúčového prístupu, na druhej strane úplne špičkové prvky výbavy očakávať nemožno.

Scénic druhej generácie rozhodne nie je najkrajšie kompaktné MPV, navyše auto trochu klame telom a zdá sa byť menšie ako mohutnejšie tvarovaní súperi. Mierne extravagantný dizajn sa prejavuje predovšetkým v zadnej časti vozidla, s ktorou môžu mať občas problémy umývačky. 

Ak zvolíte pod kapotu Scéniku vznetový motor, rozhodne z hľadiska spotreby neurobíte chybu. Všetky prevedenia sú veľmi úsporné a silnejšie verzie pritom dokážu ponúknuť solídnu dynamiku. Zážihové motory sa k charakteru vozidla príliš nehodia a pri dlhších cestách s nákladom majú spotrebu vyššiu, ako by bolo ideálne.

Podvozok Scéniku je naladený predovšetkým na komfortnú nôtu, ale jazdné vlastnosti auta nie sú vôbec zlé. Hoci sa tu nedá aj vzhľadom k odťažitejšiemu riadeniu hovoriť o športových ambíciách, schopnosť držať stopu je veľmi dobrá, nedotáčavosť sa ohlasuje veľmi postupne a celkovo je Scénic dobre čitateľný.

Druhý Scénic vznikol už v čase, keď Renault začal klásť mimoriadny dôraz na bezpečnosť vozidla a výsledky v nárazových testoch. Zisk piatich hviezdičiek v hodnotení Euro NCAP tak iste neprekvapí a aj podľa dnešných štandardov patrí Scénic k veľmi bezpečným autám svojej triedy. Podpisuje sa na tom aj bohatá bezpečnostná výbava.

Interiér Scéniku je veľmi praktický, posádka ocení tak variabilitu a celkovo dostatok miesta, ako napríklad veľa odkladacích priestorov. Čo sa týka kapacity prepravy nákladu, základný Scénic pojme slušných 406 litrov batožiny. Predĺžená verzia Grand Scénic odvezie v päťmiestnej konfigurácii veľmi dobrých 533 litrov, v sedemmiestnom obsadení napokon pojme len 200 litrov.

Scénic sa môže pochváliť veľmi dobrým cestovným komfortom, ktorý je daný vlastne už jeho samotným pôvodom. Renault vyrába prevažne pohodlné auta, u Scéniku sa k tejto charakteristike pridáva aj veľmi dobrá ponuka priestoru a pohodlné sedadlá. Dojmy môže trochu kaziť len prevedenie interiéru.

Scénic si bude žiadať asi trochu vyššie investície ako niektorí jeho súperi, je to dané menšou trvanlivosťou vozidla. Na druhej strane náklady by nemali stúpať astronomicky, diely i servis sú väčšinou k dispozícii za rozumné ceny. Voľbou vznetového motora tiež minimalizujete náklady na palivo.