Recenzia / Volkswagen Sharan (1995–2010)

Prvá generácia Volkswagenu Sharan, veľkého MPV značky, vydržala vo výrobe skutočne dlhých 15 rokov. A to napriek tomu, že auto patrí k najmenej spoľahlivým Volkswagenom i autám svojej triedy vôbec. Jeho súrodenec Ford Galaxy vydržal vo výrobe tiež dlho, ale úplne nová so Sharanom už nespriaznemá generácia, ho nahradila v roku 2006. Sharan mal ešte jedného súrodenca, tým bolo MPV Alhambra so značkou Seat. Vzhľadom k prítomnosti týchto dvoch vozidiel na trhu je pozícia Sharanu ako jazdenky trochu komplikovaná. Hoci sa autá odlišujú iba v detailoch, aj Ford preberá väčšinu pohonných jednotiek od VW, ceny Sharanu sú o trochu vyššie ako u súrodencov. Ale je potrebné podotknúť, že väčšina porúch na vozidle nie je finančne priveľmi náročná a ich opravy by mali byť vcelku jednoduché, takže prevádzkové náklady zostávajú príjemne nízko. Teda, ak majitelia zvolia verziu so vznetovým motorom pod kapotou, benzínové jednotky majú vzhľadom k vysokej pohotovostnej hmotnosti Sharanu naozaj vysokú spotrebu. Avšak späť k spoľahlivosti. U Sharana hnevá elektrická výbava, častou poruchou trpí aj vykurovacia sústava. Potrápiť dokáže tiež najsilnejší motor, šesťvalec VR6. Sharan si zaslúži aj pochváliť. A to predovšetkým za priestorný a variabilný interiér s odnímateľnými sedadlami. Tie sú síce trochu tvrdšie, ale poskytujú cestujúcim dobrú oporu. Zo Sharanu je aj veľmi dobrý výhľad a tiež celková orientácia okolo vozidla.

Aby taký dlhý modelový cyklus vydržal, prekonal Sharan dve modernizácie. Tá prvá, výraznejšia, prišla v roku 2000 a auto pri nej dostalo novú, pre VW vtedy typickejšiu, menej vajčíkovitú, provu. Menila sa aj paleta motorov, turbodiesely 1.9 TDI so vstrekovaním pomocou rotačného čerpadla tu nahradili novšie motory TDI-PD, ktoré sú mechanicky menej odolné. Ďalšia modernizácia prebehla koncom roku 2003, vizuálne tentokrát už bola menej nápadná.

U prvej verzie prevažovali v ponuke prekvapivo zážihové motory a to v pomere 3:2. Základný dvojliter s 85 kW, tisícosemstovka turbo so 110 kW alebo motor 2.8 VR6 so 128 kW však nepatrí k vyhľadávaným alternatívam, predovšetkým kvôli vysokej spotrebe. U dvojlitra sa k nej pridáva zlá dynamika, u VR6 zase nespoľahlivosť. Turbodiesely TDI zastupovali verzie s výkonom 66 a 81 kW, nie je nutné pripomínať, že lepšou voľbou pre ťažký automobil je tá silnejšia z jednotiek. Po prvej modernizácii posilnil šesťvalec VR6 na 150 kW a okrem základného TDI so 66 kW boli dostupné aj silnejšie verzie s 85 a 96 kW (silnejšie až od roku 2003). Po druhej modernizácii zmizol z ponuky najslabší turbodiesel a naopak rozšírila sa ponuka na opačnom konci výkonového spektra. Motor 1.9 TDI-PD mohol mať až 110 kW, pred koncom výroby potom tento agregát nahradil nový dvojliter TDI s výkonom 103 kW. Silnejšie motory v ponuke bolo možné kombinovať s pohonom všetkých kolies a v niektorých prípadoch aj s automatickými prevodovkami.

Rozsah výbavy u Sharanu môže byť naozaj široký, platí však, že aj lacnejšie verzie na tom nie sú zle. Pochopiteľne viac zaujímavých prvkov nájdeme u novších vozidiel, kde priznala pokrok predovšetkým bezpečnostná výbava. Na druhej strane autá z posledných rokov výroby môžu úrovňou použitej výbavy zaostávať za koncepčne modernejšími konkurentmi.

Volkswagen Sharan prišiel v čase svojho vzniku na trh s karosériou jednoduchých, v rohoch zaoblených tvarov. Toto prevedenie sa ukázalo byť ako vcelku nadčasové a s postupnými modernizáciami tak Sharan prežil vo výrobe 15 rokov. Vzhľad auta je možno trochu usadlý, to však u MPV vôbec nemusí vadiť. Interiér, ktorý bol riešený jednoducho a účelne, taktiež estetikou nenadchne, no stále pôsobí celkom hodnotne. 

Z hľadiska spotreby nemá zmysel do Sharanu voliť iné motory než turbodiesely. Tie majú aj u veľkého a ťažkého auta príjemne nízke nároky na prísun paliva. Pravým opakom sú zážihové motory, najväčším žrútom je pochopiteľne šesťvalec VR6.

V dobe svojho vzniku mal Volkswagen Sharan veľmi dobrý podvozok, aj to ho možno udržalo vo výrobe tak dlho. Jazdné vlastnosti sú nezáludné a isté, auto netrpí prílišnými náklonmi v zákrutách a pritom je pre posádku stále pohodlné.

Nárazové testy Euro NCAP absolvoval Sharan až v roku 1999 a výsledok bol vtedy len priemerný. Za ochranu posádky dostal Sharan trojicu hviezdičiek, čo je z dnešného hľadiska podpriemerný výsledok, obzvlášť ak uvážime konštrukčný vek vozidla a jeho zameranie na prepravu väčšieho množstva osôb. Lepšie je voliť mladšie prevedenia, ktoré majú výrazne vylepšenú bezpečnostnú výbavu.

Sharan prvej generácie je veľmi praktické auto, ktoré poteší variabilným interiérom. Môžu v ňom byť dve alebo tri rady sedadiel, vozidlo tak pojme päť alebo sedem cestujúcich. Obidve zadné rady možno vynímať, takže sa zo Sharanu dá v prípade potreby vytvoriť aj naozaj schopný sťahovák. V konfigurácii pre plné obsadenie má batožinový priestor objem iba 265 litrov, len s dvoma radmi sedadiel je napokon prepravná kapacita obrovská.

Veľké MPV ponúka posádke naozaj nadbytok miesta a cestujúci sa tu tak cítia veľmi príjemne. Komfort odpruženia je tiež na veľmi dobrej úrovni, trochu tvrdšie sú napokon sedadlá. To nemusí každému vyhovovať pri dlhých cestách, na ktoré je Sharan predurčený. Na druhej strane poskytujú sedadlá veľmi dobrú oporu.

Ak do Sharanu zvolíte ako pohonnú jednotku vznetový motor, náklady na palivo tým udržíte na minime. Benzínové prevedenia sú z tohto hľadiska úplne nevhodné. Sharan patrí k najmenej spoľahlivým autám svojej kategórie, avšak väčšina porúch nie je zásadného mechanického charakteru.