O vozidle
Prvé Volvo S40 je pre švédsku automobilku dosť neobvyklý model. Kompaktným sedanom, ktorý mal dvojča v podobe kombi V40, sa automobilka snažila konkurovať Audi A4, trojkovému BMW a ďalším prémiovým modelom strednej triedy, svojou priestornosťou a technickým základom však auto patrilo skôr do nižšej strednej triedy. Dvojčatá S/V40 sú tak typickými autami na pomedzí tried, podobne ako napríklad Škoda Octavia. V reále tak sú naozajstnými súpermi štyriaciatkového Volva trochu iné autá, než s ktorými je väčšinou porovnávané. Skôr než medzi prémiovými sedanmi strednej triedy je nutné hľadať medzi poloprémiovými autami nižšej strednej triedy, ako sú napríklad sedan Volkswagen Bora alebo Subaru Impreza. Tým totiž zodpovedá (a niekedy na ne aj nestačí) spracovanie interiéru vozidla, ktoré je na prémiové vozidlo až príliš obyčajné. Kvalita zostavenia aj použitých materiálov sa zlepšila v roku 2000, kedy model prekonal facelift.
O zameranie S40/V40 veľa vypovedá aj pôvod auta. Volvo ho totiž vyvíjalo spoločne s Mitsubishi a jeho modelom Carisma. S týmto japonským vozidlom vyrábaným v Holandsku (Volvo sa tam tiež vyrábalo) má spoločný technický základ, rozdielov medzi autami je však tiež veľa – už napríklad v samotnom podvozku. V jeho naladení sa Volvo trochu hľadalo a 40 nie je úplne typický zástupca svojej značky. Podvozok je mäkký, avšak pri tlmení nerovností je auto dosť nepokojné a neisté, takže jazdné vlastnosti za veľa nestoja. Tieto problémy riešil príplatkový športový podvozok, lenže potom zase auto prišlo takmer o všetok cestovný komfort.
Pod kapotou S40/V40 nájdeme celý rad rozličných motorov, ktoré majú rôzny pôvod. Model je tak globalizovaným vozidlom ešte zo starej školy. Prím totiž hrajú benzínové jednotky, niektoré od Volva, iné od Mitsubishi. Základom je tisícšesťstovka s výkonom 77 a neskôr 80 kW, tisícosemstovka disponovala 85 a následne 90 kW a atmosférický dvojliter mal rovných 100 kW. Potom už prišli na rad preplňované motory, na ktoré bolo Volvo po boku Saabu vo svojej dobe špecialistom. Ľahko preplňovaný dvojliter disponoval 118 alebo 121 kW a požičiaval "štyridsiatke" veľmi dobrú dynamiku pri zachovaní prijateľnej spotreby paliva. Ďalším stupňom boli motory 1,9 a neskôr 2,0 16V so zhodným výkonom 147 kW. Raritou v našich podmienkach bude motor 1,8 GDI s výkonom 92 kW, ktorý bol vtedy pýchou Mitsubishi. Jeden z prvých masovo vyrábaných motorov s priamym vstrekom paliva u nás však Volvo neponúklo, vozidlo ním vybavený bude z dovozu. Pokrokový agregát je náchylný na kvalitu paliva, a preto nie je z hľadiska spoľahlivosti v našich podmienkach ideálna voľba.
Výbava
Jestli něco Volvo řady 40 mohlo řadit do prémiového segmentu, tak to byla nadstandardní výbava. Ta ovšem už z dnešního hlediska výrazně nepřekvapí, extrémně moderní prvky v ní opravdu nečekejme. Dobrá však byla bezpečnostní výbava.
Design
Hoci stojí Volvo S40/V40 na technickom základe Mitsubishi Carisma, s japonským automobilom nemá po vzhľadovej stránke nič spoločné a ide o úplne svojbytný model. Ako je pre Volvo typické, ide o vcelku konzervatívne tvarovaný automobil, ktorý sa snaží pôsobiť predovšetkým solídnym dojmom. Vek sa na modeloch už trochu prejavuje, stále však ide o elegantné autá.
Spotreba
Volvo rady 40 je konštrukčne predsa len už staršie vozidlo, avšak jeho motory si zachovávajú vcelku prijateľnú spotrebu paliva. Vzácnejšie turbodiesely sú naozaj úsporné, spotrebou celkom prekvapia aj benzínové jednotky. Obzvlášť turbomotory majú s autom celkom ľahkú prácu a pri ustálenom jazdnom štýle sa odvďačia solídnou spotrebou. Pri základných motoroch 1,6 a 1,8 litra pre zmenu spotreba nebude príliš kolísať ani pri zmenách jazdného štýlu.
Jazdné vlastnosti
Jízdní vlastnosti nepatří mezi velké přednosti Volva S40/V40. Důvodem je, že se podvozkářům Volva nepodařilo najít ideální kompromis mezi komfortním tlumením nerovností a jízdní stabilitou. Standardní podvozek je tak trochu nejistý, sportovní verze je na tom podstatně lépe, ovšem zase je obětován cestovní komfort.
Bezpečnosť
Volva vždy platila za velmi bezpečné vozy a tuto image si automobilka nepošramotila ani u modelů řady 40. V nárazových testech Euro NCAP získal vůz v roce 1997 hodnocení čtyř hvězdiček, což byl tehdy velmi dobrý výkon. Z dnešního hlediska už sice S40/V40 neplní všechny bezpečnostní požadavky, na danou dobu byla ovšem bezpečnostní výbava i celé řešení auta nadstandardní, a dodnes tak patří k nejbezpečnějším vozům své třídy a věku.
Praktickosť
Sedan S40 sa v čase svojho vzniku tešil celkom veľkej popularite, kombíky a rôzne crossovery ešte iba čakali na svoju najväčšiu slávu. Ani tak však nemožno hovoriť o ktovieako praktickom aute. Batožinový priestor sedane má síce solídny objem 471 litrov, avšak prístup do neho je trochu horší. Kombi V40 zase pre zmenu neponúkne toľko miesta pre batožinu, hodnota objemu 410 litrov je naozaj podpriemerná.
Komfort
Hľadanie ideálneho naladenia podvozku sa konštruktérom Volva veľmi nepodarilo. Mäkké naladenie tak automaticky neznamená dobrý jazdný komfort, pretože auto filtruje nerovnosti s neistotou. Športový podvozok, ktorý bol alternatívou k tomu bežnému, potom o plavnosť prišiel úplne. Ani vyhotovenie kabíny nepôsobí ktovieako komfortne, takže z kladov zostáva len solídny priestor pre posádku, a dobré odhlučnenie benzínových motorov.
Prevádzkové náklady
Hoci má zdieľanú techniku, predsa len budú niektoré náhradné diely na Volvo série 40 drahšie ako u bežných modelov. Prekvapivo to neplatí pre spodné ramená prednej nápravy, ktoré sú vyrobené z plechu, a tak sú lacnejšie ako u súperov. Spotreba motorov je rozumná, ale dnes pochopiteľne nájdeme aj úspornejšie agregáty.
Napísať na Whatsapp