Recenzia / Mercedes-Benz C (2000–2007)

Podobne ako BMV a Audi má Mercedes už dlho svojho tradičného zástupcu v strednej triede. Ten nesie v posledných generáciách označenie triedy C, model vyrábaný od roku 2000 je druhou generáciou. Tradičný sedan a kombi strednej triedy má pre Mercedes viacmenej charakteristický pohon zadných kolies a k dispozícii sú aj verzie s pohonom všetkých kolies. Špecialitou druhej generácie „céčka“ je aj verzia SportCoupé s dvojicou dverí, splývavým zadkom a celkovo kratšou karosériou. Po vzhľadovej stránke sa C-Klasse jasne zaraďuje do rodiny Mercedesov, na jej dizajn neskôr nadviazala nová generácia série E. Céčku sa podarilo vyvarovať s problémom kvality, s ktorým sa o niečo neskôr stretávala práve E-Klasse. Základné stupne výbavy napokon majú trochu obyčajnejší interiér. Prednosťou triedy C je okrem elegantného a nadčasového dizajnu predovšetkým vysoký jazdný komfort, najvyšší z prémiových konkurentov. Vysoká je aj úroveň bezpečnosti.

Rovnako ako pre konkurenčné modely, tak aj pre Mercedes Benz C je charakteristická široká ponuka pohonných jednotiek. Pre benzínové motorizácie z prvých rokov výroby platí, že ich spotreba je vyššia ako je na danú triedu zvykom. Pre šesťvalce to viacmenej platí počas celého života modelu. Základom motorizácií bývala atmosférická tisícosemstovka v modeli C160, prevedenie C180 už malo benzínový dvojliter. Zaujímavé sú preplňované verzie týchto pohonných jednotiek (v C200 Kompressor sa vystriedal aj dvojliter, aj tisícosemstovka). Preplňované štvorvalce majú slušný výkon (v modeli C230 Kompressor má motor 1,8 litra 141 kW) a ich spotreba sa drží vcelku na priaznivej úrovni. Šesťvalce tu mali objem 2,5 až 3,2 litra a výkon od 150 do 260 kW, najsilnejšia verzia bola vyhradená prevedeniu C32 AMG. Ešte silnejšie je potom osemvalcové C55 AMG, to má 270 kW. Turbodiesely zastupuje predovšetkým motor 2,2 litra CDI s výkonom od 75 do 110 kW, ktorý je pre pohon céčka takmer ideálny. Pre šoférov s vyššími nárokmi na dynamiku i kultivovanosť prejavu je vhodnejší radový päťvalec 2,7 litra s výkonom 125 kW. Vyšší výkon, ale aj spotrebu prinášajú trojlitrové šesťvalce v prevedeniach C320 CDI (165 a 170 kW) a C30 CDI AMG (170 kW).

Mercedes C druhej generácie odštartoval v prémiovej strednej triede menšiu zmenu z hľadiska výbavy. Odzvonilo úplne chudobným prevedeniam, u ktorých bolo potrebné priplácať takmer za čokoľvek. Navyše sa céčko väčšinou predávalo v lepších prevedeniach a jeho výbava býva napríklad oproti rovnako starým autám Audi o poznanie lepšia. Avšak opäť platí, že rozsah výbavy je vhodné pri kúpe ojazdenky overiť.

Svojim vzhľadom sa Mercedes C radí ku konzervatívnejšie ladeným autám strednej triedy, príslušnosť k značke je tu pritom úplne očividná a žiaduca. Céčko je elegantné a jeho vzhľad starne možno o trochu pomalšie než o niečo mladšia a dizajnovo príbuzná séria E. Kto by napokon u menšieho Mercedesu očakával mladistvý a dynamický vzhľad, musí hľadať novšie prevedenie triedy C.

Pôvodné zážihové motory triedy C sú viac smädné a pre šesťvalce to platí úplne - vlastne vrátane tých turbodieselových. Kompresorové štvorvalce napokon dokážu jazdiť aj slušne úsporne. Z hľadiska spotreby sú však najvýhodnejšie štvor- a päťvalcové motory CDI. Základné prevedenie 2,2 litra síce možno mierne zaostáva za jednotkami Volkswagenu, ale aj tak ponúka nadštandardne úspornú spotrebu. Päťvalec 2,7 litra kombinuje úspornú prevádzku so solídnym výkonom a vyššou kultivovanosťou.

Céčko je z nemeckej prémiovej trojice strednej triedy najkomfortnejším kúskom. Jeho jazdné vlastnosti sú pritom stále veľmi isté a v niektorých prevedeniach aj dostatočne športové, za čo vozidlo vďačí svojej klasickej koncepcii. S BMW 3 sa síce v agilnosti prejavu merať nemôže, podobne ani štvorkolka 4matic nemá takú dávku istoty ako A4 Quattro.

Mercedes Benz C druhej generácie získal v nárazových testoch Euro NCAP plný počet piatich hviezd, za čo vďačí svojej robustnej konštrukcii a celkovo veľmi dobrej úrovni bezpečnostnej výbavy. U ojazdených vozidiel hovorí v prospech bezpečnosti väčšinou aj umiernenejší jazdný štýl predchádzajúcich majiteľov, čo znamená menšie opotrebenie vozidla.

Až donedávna nebola prémiová nemecká trojka strednej triedy z hľadiska priestrannosti žiadnym etalónom. Naopak, miesta je tu skôr priemerne a platí to aj pre Mercedes C druhej generácie. Batožinový priestor sedanu má objem 455 litrov, kombi disponuje slušnejšími 470 litrami, ale napríklad po zložení sedadiel neponúka takú prepravnú kapacitu, ako mnoho iných áut v danej triede. Skrátená verzia SportCoupé pojme 310 litrov nákladu.

Ak je BMW trojkovej série synonymom špičkových jazdných vlastností, Mercedes C sa berie za podobný etalón v oblasti jazdného komfortu. Ten zvyšuje i veľmi dobré spracovanie interiéru vozidla, hoci je lepšie voliť bohatšie vybavené verzie. U tých základných nie je úplne ideálne spracovanie plastov. Posádka má síce k dispozícii priemerné množstvo miesta, ale menšiu voľnosť napokon vynahradzujú komfortné sedadlá.

Solídna spoľahlivosť a úsporné motory znamenajú, že náklady na prevádzku Mercedesu C nemusia vyskočiť do neprijateľných výšin. Navyše základný servis nie je u céčka taký drahý, ako by sa mohlo od prémiovej značky očakávať. Nutné je však počítať s vyššou cenou niektorých náhradných dielov, z ktorých zďaleka nie všetky sú ľahko dostupné z lacnejšej druhovýroby.