Recenzia / Fiat Bravo (1995–2001)

Dvojica modelov Fiat Bravo a Brava nahradila v roku 1995 obľúbený model Tipo. Kým Brava bola rodinne zameraným modelom s klasickou päťdverovou karosériou, Bravo zastávalo úlohu dynamickejšieho a atraktívnejšieho auta, so športovým strihom a trojdverovou karosériou so špecifickým tvarovaním. Pri rovnakom rázvore tak bolo Bravo kratšie ako päťdverový model. Aj dnes pôsobí auto vzhľadovo prekvapivo pekne, až atraktívne. Vek sa ale prejavuje na interiéri, ktorého prevedenie zodpovedá dobe, napokon patrí k tým nápaditejším a dodnes stále esteticky vcelku zaujímavým. Na druhú stranu použité materiály a celkové spracovanie už dnes rozhodne nadšenie nevzbudzujú. Celkovo patrí model Bravo medzi podpriemerne spoľahlivé automobily, a Fiatu sa tak s ním stále nedarilo napraviť trochu pošramotenú povesť. Vo vnútri vozidla sa bude posádka cítiť celkom komfortne, platí to však skôr pre posádku vpredu. Dozadu sa samozrejme horšie nastupuje a miesta je tu celkovo trochu menej ako v päťdverovom prevedení Brava. Sedadlá sú ale pohodlné, a pri športových variantách môžu poskytnúť aj dobré bočné vedenie. Kratšia Karoséria sa najviac prejavuje v batožinovom priestore, zatiaľ čo Brava patrí v tomto smere k premiantom aj dnes, menšie Bravo naopak zaostávalo už v dobe svojho vzniku. Trojdverový hatchback totiž pojme iba 280 litrov nákladu. Na svoju dobu sa môže Bravo chváliť tiež veľmi slušnou výbavou, avšak napríklad v oblasti bezpečnosti neexcelovalo vozidlo ani v dobe svojho uvedenia na trh, nieto ešte dnes.

Z hľadiska jazdných vlastností na tom nie je Bravo zle, auto dobre vedie stopu a aj napriek trochu výraznejším náklonom v zákrutách zostáva dobre čitateľné, a ovládateľné. Lenže pochvalu si rozhodne nezaslúži nepresné radenie, a tiež preposilované riadenie – aspoň pri modeloch do roku 1998, potom sa vyladenie posilňovača výrazne vylepšilo, a vodič už má aspoň tušenie, čo sa s prednými kolesami deje. Slabšie sú aj brzdy.

Paleta motorov pod kapotou zodpovedá dobe a je v podstate zhodná s päťdverovým prevedením, nájdeme tu len čiastkové odlišnosti. Základom sa stala slabšia tisícštyristovka s výkonom 55 alebo 59 kW, ktorá celkom stačí. Zaujímavejší je modernejší motor s prekvapivo malým objemom 1,2 litra s výkonom 60 kW, ktorý však môže vyhovovať v päťdverovom voze, v trojdverovom dynamickejšom prevedení už nesplní očakávania. Stále sa však berie za pružný a úsporný motor. Tisícšesťstovka najprv dostala výkon 66 kW, neskôr potom prišla verzia s výkonom 76 kW, ktorá je pre pohon trojdverového hatchbacku ideálnou jednotkou. Ponúka slušnú dynamiku a okrem toho sa môže chváliť tiež solídnou životnosťou. Zároveň aj spotreba zostáva rozumná. Silnejšia tisícosemstovka s výkonom 83 kW a päťvalcový dvojliter so 108 kW v prevedení HGT sú už na palivo náročnejšie, avšak zvezenie je s nimi naozaj dynamické. Vznetové motory tu zastupuje letargický a slabý nepreplňovaný agregát 1,9 s výkonom 48 kW, jeho preplňovaná verzia TD s 55 alebo 74 kW, a tiež podstatne modernejšie prevedenie 1,9 JTD s výkonom 74 alebo 77 kW. To je z hľadiska spoľahlivosti prevádzky zo vznetových prevedení najlepšou voľbou.