Recenzia / Fiat Ducato (1994–2006)

Fiat Ducato je súrodencom Citroënu Jumper a Peugeotu Boxer. Pod týmito názvami sa v talianskom závode Sevel trojica vyrábala od roku 1994, ide však vlastne už o druhú generáciu spoločne vyvinutého úžitkového vozidla. Iba Fiat však zostal u druhej generácii pri svojom pôvodnom pomenovaní. Jednotlivé autá z trojice sa od seba líšia v podstate len inou maskou chladiča a Fiat má do istej miery špecifickú ponuku motorov. Inak platí, že k dispozícii bola bohatá ponuka verzií, od výhradne úžitkovej dodávky až po kombi pre prepravu osôb, verzia s dlhším rázvorom aj zvýšenou strechou. V predaji bolo tiež samostatné prevedenie valník, na ktoré sa dala namontovať ľubovoľná nadstavba. Prakticky všetky modeli majú pohon predných kolies, varianty s pohonom všetkých kolies sú veľmi zriedkavé. Prednosťou všetkých variantov Ducato je veľmi dobrá priestornosť a ovládateľnosť vozidla. Kvalita spracovania je skôr horšia, hoci  sa po výraznej modernizácii v roku 2002 vylepšila. Od toho roku pôsobí predovšetkým interiér útulnejším a príjemnejším dojmom. Zmenil sa aj dizajn, ktorý je celkovo kladom tohto prevažne úžitkového vozidla. Lepšie vybavené osobné verzie síce boli tiež v ponuke, nie sú pravda také časté ako u konkurencie v podobe VW Transporter T5 alebo Mercedesu Vito.

Veľmi bohatá je ponuka motorov, časom sa s rôznymi modernizáciami paleta dosť premenila. Niektoré jednotky sú vyhradené pre modely z koncernu PSA, iné zase pre Fiat. Smútiť pravda netreba, paleta bola naozaj široká a vyberie si z nej takmer každý. Snáď len tí, kto by túžili po vyložene siláckom motore (pokojne aj benzínovom), majú smolu a musia hľadať u konkurencie. Základom bol dvojlitrový benzínový štvorvalec - jediný benzín v ponuke. A tiež jeden z mála motorov, ktorý mali všetky verzie spoločné, pochádzal od PSA. Motor s výkonom 80 kW (po modernizácii 81 kW) je solídnym základom, ale pre pohon dodávkového vozidla sa samozrejme oveľa viac hodia diesely.

Ich ponuka pod kapotou Ducata bola oproti súrodencom špecifická a odrážala fakt, že tak PSA ako Fiat sú vo vývoji dieselov veľmi schopné automobilky. Základom bol motor 1.9 D s výkonom 51 kW. Hoci ide o zdanlivo rovnaký motor ako u modelov PSA, je to jednotka vlastnej konštrukcie Fiatu. Podobne motor 1.9 TD s výkonom 60 (alebo 59 u verzie s katalyzátorom) kW je tiež vlastnej konštrukcie. Motor 2.5 D s výkonom 62 kW pochádza od Iveca, teda nákladnej automobilky koncernu Fiat. To platí aj pre všetky zvyšné silnejšie diesely pod kapotou Ducata. Motor 2.5 TDI tu nájdeme vo verziách s 85 alebo 80 kW (slabšia verzia je opäť s katalyzátorom). Krátko boli ponúkané aj jednotky 2.8 D so 64 kW a 2.8 id TD s 90 kW. V neskorších modeloch Ducata však predsa len nájdeme aj diesely z produkcie PSA. Tisícdeväťstovky sa do neho začali montovať v roku 1999, a to v prevedeniach D (50 kW) a TD (66 kW). Dvojliter JTD je prvým malým motorom so vstrekovaním common-rail, má výkon 62 kW. Novým najsilnejším variantom sa stalo prevedenie 2.8 JTD s výkonom 94 kW. Najnovšie prevedenia od roku 2002 potom majú ešte trochu zmenenú paletu motorov. Základný benzínový štvorvalec má výkon 81 kW, pochádza opäť od PSA a existuje aj vo variantoch schopných prevádzky na CNG alebo LPG. Novinkou je 2.3 JTD s výkonom 81 kW a motory JTD od Iveca majú výkony 94 alebo 107 kW.

Vo výbave Ducata nájdeme v podstate len to najpotrebnejšie, opäť to potvrdzuje jeho predovšetkým úžitkové zameranie. Napokon v dobe vzniku trojčiat ešte nebolo príliš vo zvyku robiť aj z dodávok veľké luxusné MPV, takže ducato sa drží toho, čo vie najlepšie - účelnosti.

Dizajn trojice dodávkových vozidiel odchádzajúcich zo závodu Sevel v Taliansku sa vcelku vydaril a ani dnes nepôsobia staršie verzie vyložene nemoderne. Zub času sa podpisuje predovšetkým na interiéri áut do modernizácie, v roku 2002 sa výrazne zlepšila situácia aj tu.

Široká paleta motorov pre Ducato znamená, že je možné vyberať naozaj automobil na mieru vašim potrebám. Takmer nezničiteľné atmosférické diesely sa síce nehodia na dlhšie trasy a prevážanie väčších nákladov, pre klasickú rozvážku však môžu stačiť a okrem spoľahlivosti sa odvďačia priaznivou spotrebou. Tá je nízka aj u preplňovaných motorov, ktoré sú už stavané na vyššiu záťaž. Skúsenosti hovoria o tom, že spotreba sa so zaťažením vozidla (u silnejších verzií) nemení nijako dramaticky.

Hlavnou prednosťou Fiatu Ducato je dobrá manévrovateľnosť, jazdné vlastnosti sú v podstate také, aké možno u dodávky s predným pohonom očakávať. Správanie auta je teda nezákerné a pochvalu si zaslúži dobrá trakcia prednej nápravy.

Klasickými nárazovými testami Euro NCAP nikdy trojica z výrobného závodu Sevel neprešla. Celková úroveň bezpečnosti je na danú kategóriu skôr priemerná, bezpečnostná výbava je skôr základná.

Vysoká miera praktickosti Ducato je daná nielen hranatou karosériou s perfektným využitím obstavaného miesta, ale aj širokou ponukou dostupných verzií. Aj na trhu ojazdených áut sú časté rôzne kombinácie rázvorov a výšky strechy, k dispozícii sú aj rôzne osobné prevedenia vozidla.

Trojica áut zo spoločného podniku Sevel bola oproti konkurencii vždy viac úžitkovo zameraná, lepšie vybavené osobné verzie nie sú také časté. Sústredenie predovšetkým na pracovisko vodiča ukazuje napríklad aj fakt, že osobné verzie bez prídavného kúrenia v zadných radoch horšie vykurujú. Interiér dosiahol výrazné skvalitnenie v roku 2002, dovtedy pôsobil lacno.

Fiat Ducato a jeho súrodenci nepatria medzi úplne najspoľahlivejšie vozidlá svojej triedy, prevádzkové náklady napokon v prijateľných medziach drží tak nízka spotreba, ako aj vcelku nízke ceny náhradných dielov a nekomplikovaná konštrukcia áut. Vzhľadom k veku vozidla je samozrejme už potrebné počítať s potrebou častejšej výmeny opotrebovaných dielov, čo náklady dvíha.