O vozidle
Fiat Punto druhej generácie nedosiahol taký úspech ako prvá verzia, ktorá sa môže pýšiť titulom Európske auto roku 1995. Druhá generácia tak dopláca na špatnú spoľahlivosť prvej, preto sa verejnosť od nej trochu odvrátila. Oblé tvary prvej generácie tá druhá mierne narovnala, stále však ide o veľmi pohodlné auto, ktorého dizajn nezostarol dodnes. Ale to platí len o prevedeniach do faceliftu, ktorým druhé Punto prešlo v roku 2003. Auto vtedy dostalo veľmi konzervatívnu tvár a z milého elegána sa stal trochu nudný patrón. Lenže verzia po facelifte je z mnohých dôvodov ďaleko lepšou voľbou – predovšetkým automobilka vylepšila spracovanie a aj celková spoľahlivosť auta po modernizácii je podstatne lepšia ako pred ňou. S množstvom inovácií sa navyše pod kapotu auta nasťahoval aj vynikajúci turbodiesel 1.3 JTD s výkonom 51 kW, ktorý bohato dostačuje výkonovo na pohon Punta, a pritom má doslova minimalistickú spotrebu. Ďalšími výhodnými motorizáciami sú menšie benzínové jednotky 1,2 litra, ktoré sa môžu tiež pochváliť veľmi príjemnou spotrebou a solídnym výkonom. Azda len základné prevedenie so 44kW je príliš lenivé. Podstatne lepšou voľbou je šestnásťventilová verzia tisícdvestovky s 59kW. Po facelifte sa ešte objavila celkom silná tisíc štyristovka s výkonom 70kW, ktorá je rovnako príjemne úsporná. V oboch verziách nájdeme aj výkonnú tisícosemstovku s 96kW, ale tá je známa relatívne vysokou spotrebou a Punto zase s ňou nie je až také športové mini-auto, ako by sa mohlo zdať. Diesely Spočiatku zastupovali jednotky 1,9 litrov, nepreplňovaný motor mal výkon slabých 44 kW, a preplňovaný variant ponúkal 59 kW.
Fiat Punto druhej generácie prekvapí užívateľov vcelku nečakanou priestornosťou. Iste, cestujúci na zadných sedadlách sa budú trochu tlačiť, ale v tejto kategórii je to celkom obvyklý jav. Na druhej strane, napríklad u trojdverovom variante, sa nastupuje dozadu prekvapivo pohodlne na rozdiel od mnohých konkurentov. Vpredu je dostatok miesta a veľmi príjemne prekvapí aj batožinový priestor. Ten má totižto vysoko nadpriemerný objem 295 litrov, s ktorým sa Punto nestratí ani dnes.
Mimochodom, druhá generácia Punta zostala vo výrobe pomerne dlho práve vďaka praktickosti, ale nenechajte sa zmiasť. Už v roku 2005 sa objavila tretia generácia, ktorá pre istotu dostala názov Grande Punto. Existujúce Punto sa potom (s prívlastkom Classic) predávalo ako lacnejší model pre nenáročných zákazníkov, a to len s obmedzenou paletou motorov (1.2 44 kW a 1.3 JTD). Pri hľadaní ojazdenky je, samozrejme, zaujímavejšia nová generácia Punta. Taktiež nemá zmysel pátrať u pôvodných verzií po prevedeniach s inou ako manuálnou prevodovkou. Rovnako ako variátorová prevodovka Speedgear, tak aj robotizovaný manuál Dualogic sú veľmi poruchové. A pozor! Zďaleka nie všetky Puntá majú posilňovač riadenia
Výbava
Malé autá nemali v dobe existencie druhej generácie Punta veľmi bohatú výbavu a pochopiteľne to platí aj pre malý Fiat. Na trhu sa dá naraziť aj na autá bez posilňovača riadenia, ale tým je lepšie nevenovať pozornosť. Na druhej strane narazíme aj na automobily s veľmi dobrou výbavou, čo platí predovšetkým pre dieslové verzie vyrábané do roku 2005. Od tohto roku plnilo Punto už len úlohu nízkorozpočtového modelu a výbava je tu výrazne chudobnejšia.
Design
Fiat Punto druhej generácie mal z hľadiska vzhľadu dve veľmi odlišné obdobia existencie. Bohužiaľ, mladšie prevedenie, ktoré je z praktického hľadiska vhodnejšie vyhľadávať, po estetickej stránke je na tom výrazne horšie ako staršie prevedenie. To má totiž príjemný a svieži dizajn, ktorý zaujme aj dnes, zatiaľ čo faceliftová verzia je veľmi konzervatívna a nebola veľmi pekná ani v období svojho vzniku.
Spotreba
Pod kapotou Fiatu Punto nájdeme vo všeobecnosti úsporné pohonné jednotky a to neplatí azda len pre celkom vzácnu zážihovú tisícosemstovku. Ostatné agregáty príjemne prekvapia spotrebou paliva, v tomto smere je doslova rekordmanom motor 1.3 JTD, ktorému súčasne nechýba dostatok sily. Punto s ním dokáže jazdiť doslova za babku.
Jazdné vlastnosti
Druhá generácia Punta má vcelku dobré a nezáludné jazdné vlastnosti, ktoré dovolia aj drsnejšie zaobchádzanie s autom. Na to aby bola špičkou, jej predsa len niečo chýba, vyvažuje to však aj celkom pohodlným správaním za bežných podmienok. Navyše náklony v zákrutách sú príjemne malé.
Bezpečnosť
V období svojho vzniku prešiel Fiat Punto druhej generácie nárazovými testami Euro NCAP so ziskom štyroch hviezdičiek. Ako to je pre takýto starý automobil typické, vtedajšie kritériá neboli tak prísne, a tak dnes môžeme bezpečnosť hodnotiť najviac priemerne. Predovšetkým bezpečnostná výbava zďaleka nedosahuje úroveň tej dnešnej.
Praktickosť
Fiat Punto nie je žiadne veľké rodinné auto a podľa toho je potrebné počítať s obmedzeným miestom na zadných sedadlách. Na tie sa ale u trojdverového prevedenia až nečakane dobre nastupuje, Punto tu súperov výrazne prekonáva. Vpredu sa posádka tiesniť nebude a to isté platí v podstate aj pre batožinu na druhom konci auta. Priestor pre ňu má totiž na danú triedu vysoko nadpriemerný objem 295 litrov.
Komfort
Jazdný komfort v Punte patrí skôr k priemeru, za čo môže trochu tvrdšie naladenie podvozku. Prevedenie po facelifte má oveľa príjemnejší interiér, i keď na jeho dizajne sa v podstate nič nezmenilo. Plasty sú ale kvalitnejšie a lepšie je aj celkové spracovanie auta. Navyše u Fiatu zapracovali na ergonómii, ktorá sa tu znovu trochu vylepšila.
Prevádzkové náklady
Punto druhej generácie je nielen v oblasti dizajnu, ale aj v spracovaní a v spoľahlivosti ako noc a deň. Staršia verzia trpí vysokou poruchovosťou, u faceliftového vozu sa ju podarilo dostať do rozumných medzí. Z hľadiska prevádzkových nákladov je tak lepšie hľadať modernizovanú verziu. Za je aj zástavba naozaj úsporného turbodieselu 1.3 JTD, ktorý sa v pôvodnom modeli nedodával. Úsporné sú aj ostatné motory, okrem zážihových 1.8, ktoré majú vyššiu spotrebu.