Recenzia / Mercedes-Benz A (1997–2004)

Prvá generácia Mercedesu triedy A je pre mnohých doslova nezabudnuteľným vozom. A to nie kvôli jeho kvalitám, ale kvôli škandálu, ktorý krátko po jeho uvedení do výroby vyvolalo prevrátenia sériového vozidla pri takzvanom losom teste. Výroba bola zastavená, predané vozidlá stiahnuté a automobilka musela potupne pristúpiť k úpravám, ktoré do budúcna takým nepríjemnostiam zabránili. Najmenší z Mercedesov si však zaslúži pozornosť aj kvôli iným záležitostiam než kvôli detským chorobám ovplyvňujúcich stabilitu prvých vozidiel. Malý voz totiž prekvapí veľmi dobrou ponukou vnútorného priestoru a praktickým interiérom, ktorý, pravda, zďaleka nedosahuje kvalít väčších Mercedesov. Na druhú stranu sa môže Áčko pýšiť vcelku spoľahlivou a robustnou technikou, takže ojazdené exempláre sú jedným z najlacnejších spôsobov, ako si zaobstarať vozidlo s trojcípou hviezdou v znaku. Áčko sa najlepšie hodí pre úlohu praktického mestského vozidla, alebo auta pre menej početnú rodinu. Kvôli vysokej stavbe a relatívne malej šírke, pričom táto kombinácia zapríčinila pôvodné problémy so stabilitou, sa dovnútra pohodlne zmestia štyria cestujúci, piaty by vzadu uprostred trpel. Miesta je tu ale aj napriek malým rozmerom prekvapivo veľa, a to ako pre kolená, tak nad hlavou. Je to dané tým, že Áčko maximálne využíva svoj pôdorys na priestor pre cestujúcich. Motor, prevodovka a ďalšie mechanické časti sa nachádzajú z väčša v relatívne komplikovanej sendvičovej konštrukcii podlahy, a tieto tak neobmedzujú priestor pre posádku. Na len 3,6 metra dlhý automobil má batožinový priestor neobyčajnú kapacitu 390 litrov. Mercedes vyrábal tiež predĺženú variantu Áčka s rázvorom pretiahnutým o 15 centimetrov, ktorá ponúka ešte viac miesta pre posádku. Avšak na trhu ojazdených vozidiel je skôr vzácnosťou. Vďaka sendvičovej podlahe je Áčko vcelku bezpečným vozidlom, pri čelnom náraze sa motor zasúva práve pod podlahu interiéru a energiu sa snaží pohltiť sendvičová štruktúra. Pri vozidlách, ktoré nájdete na trhu ojazdených áut, sa tiež nemusíte obávať už niekoľkokrát spomínaných problémov so stabilitou. Mercedes Áčko upravil tak, že už nehrozí nebezpečenstvo. Auto dostalo širší rozchod kolies, širšie pneumatiky s nižším profilom, pritvrdené tlmiče a konečne aj sériovo stabilizačný systém ESP. Dodatočnými úpravami však trochu utrpel jazdný komfort, Áčko je tuhšie a na nerovnostiach je to poznať.

Pod kapotou Mercedesu-Benz triedy A sa môžeme stretnúť s jedným z deviatich motorov. Základom v prevedení A140 je tisícštyristovka s výkonom 60 kW. Tá síce z vozidla neurobí šprintéra, avšak pre pohon vcelku dostačuje. V modeli A140 s automatickou prevodovkou je taktiež motor s výkonom 60 kW, avšak ide o tisícšesťstovku. V modeli A160 je tisícšesťstovka naladená na výkon už solídnych 75 kW, v A190 motor 1,9 litra s výkonom 92 kW. Typ A210 Evolution sa potom chváli motorom 2,1 litra a výkonom 103 kW, čo je pri tak malom vozidle veľmi neobvyklá porcia. Mercedes však modelom A nechcel konkurovať klasickým minivozům, bol skôr netradičnou alternatívou ku klasickým kompaktným modelom, napríklad k Audi A3. Všetky turbodiesely pod kapotou majú objem 1,7 litra. Do roku výroby 2000 mali typy A160 CDI a A170 CDI výkon 44 a 66 kW. Slabší motor je trochu nedostatočný. Po modernizácii v roku 2000 sa potom výkon dieselov zdvihol na solídnych 55 a 70 kW. Všetky vznetové jednotky sa môžu pochváliť naozaj nízkou spotrebou paliva.