Recenzia / Mitsubishi Pajero (1999–2006)

Tretia generácia off-roadu Mitsubishi Pajero uvedená v roku 1999 znamenala pre tradičný japonský terénny voz veľkú zmenu. Z vonku sa prejavila nahradením striktne hranatej karosérie dizajnovo lákavejšími zaoblenými tvarmi, úplne nová a odlišná je však aj technika pod kabátom. Tretie Pajero totiž prišlo o klasický priestorový rám a jeho karoséria je samonosná. Mitsubishi si však predsa len nedovolilo zmeniť charakter vozidla smerom k vtedy nastupujúcim SUV, pod karosériou sa tak ukrýva pomocný rám, ktorý ju vystužuje a vylepšuje schopnosti auta v teréne. Tie síce možno nedosahujú možnosti starších prevedení, ale aj tak patrí Pajero aj v tretej generácii naďalej k drsným off-roadom, ktoré sa mimo spevnené cesty len tak niečoho nezľaknú. Dôkazom toho, že tretie Pajero bolo podareným modelom, je aj fakt, že štvrtá generácia uvedená v roku 2007 je vlastne do istej miery len jeho výraznejším faceliftom. Novší model má len modernejšie motory a komfortnejšie a lepšie vybavený interiér, jazdné vlastnosti i schopnosti priechodu terénom sú v oboch prípadoch veľmi podobné. To znamená, že pri kúpe tretej generácie Pajera môžete výraznejšie ušetriť a práve pre použitie v teréne pritom získate vlastne rovnaký voz. Pre jazdu v teréne je auto vybavené tak zatriedeným pohonom všetkých kolies a redukčnou prevodovkou, ako uzávierkami medzinápravového aj zadného diferenciálu.

Podobne ako pri novšom Pajere platí, že nezávislé zavesenie kolies zlepšuje jazdné vlastnosti na ceste, komfort odpruženia je až prekvapivo dobrý a auto sa cez nerovnosti pekne nesie, rázy a nadskakovanie typické pre rámovú konštrukciu sa tu nekonajú. Tradične sa tretie Pajero ponúkalo v dvoch prevedeniach – kratšom trojdverovom, ktoré je naozaj šampiónom v teréne, a dlhšom päťdverovom, ktoré má pochopiteľne mierne horšiu priechodnosť. V praxi sa však podstatne častejšie stretnete s päťdverovým prevedením, ktoré na rozdiel od kratšej verzie dokáže plniť univerzálnejšie úlohy a môže byť aj robustným rodinným automobilom. Dlhšia verzia môže byť aj sedemmiestna s tretím radom v batožinovom priestore sklopným do jeho podlahy. Interiér Pajera ponúka posádke dostatok miesta vo všetkých smeroch, hoci sa tu sedí možno trochu blízko dverí. Cestujúci ocenia celkovo bohatú výbavu, v ktorej môže byť napríklad duálna klimatizácia. Veľmi dobrá je aj variabilita interiéru, pri dlhšej verzii možno sklopiť predné aj zadné sedadlá tak, že tu vznikne takmer rovné lôžko, a vo vozidle sa celkom v pohodlí vyspí dvojica cestujúcich.

Z jazdného hľadiska prekvapí Pajero komfortom a kultivovanosťou, len je potrebné mať na pamäti hmotnosť auta a jeho vysoko položené ťažisko. Pri verziách s automatickou prevodovkou je tiež nutné počítať s trochu lenivejším dynamickým prejavom. Pod kapotou motora nájdeme celkom silné a preverené motory, ktoré však budú mať vyššiu spotrebu paliva. V praxi sa najčastejšie stretávame s v podstate ideálnym motorom pre tento off-road – turbodieselom 3,2 DI-D. Od začiatku sa dodával v prevedení s výkonom 121 kW, po facelifte v roku 2003 dostali vozy s manuálnou prevodovkou výkon 125 kW, verzia s automatom potom 118 kW. V závere výroby modelu potom diesel posilnil na 136 kW, avšak tieto verzie sú zriedkavé. Podobne sú vzácne aj druhé dve motorizácie – diesel 2,5 TD sa 73, alebo neskôr 85 kW je totiž slabý a kultivovaný benzínový šesťvalec 3,5 litra s výkonom 149 kW je zase dosť smädný.

Mitsubishi Pajero nebolo v dobe uvedenia lacným automobilom, a tak je logické, že ponúka bohatú základnú výbavu. Je tu automatická klimatizácia, kompletná elektrická výbava, alebo pokročilé riadenie pohonu všetkých kolies. Často sa môžeme stretnúť s naozaj veľmi dobre vybavenými kúskami, pri ktorých nechýbajú kožené sedadlá, tempomat a ďalšie vymoženosti. Novšie Pajerá však majú ešte širšie možnosti.

Mitsubishi Pajero je, ako sa na poriadny off-road sluší a patrí, naozaj mohutné a výrazné auto. Tretia generácia sa dosť zaguľatila, napriek tomu je ľahko identifikovateľná. Drsný vzhľad tu často môže byť zvýraznený ochrannými rámami, stupačkami a ďalším príslušenstvom.

Mitsubishi Pajero je veľký a ťažký automobil vybavený silnými motormi, ktoré však vtedy boli na začiatku svojho vývojového cyklu. Spotreba jednotiek je teda oproti súčasným motorom, ale aj rovnakým agregátom v novšej generácii trochu vyššia. Rozhodne nemožno z hľadiska spotreby odporučiť benzínový agregát, ktorý je veľmi smädný.

Tretia generácia Mitsubishi Pajero prišla s výraznou zmenou konštrukcie – rámový podvozok nahradila samonosná karoséria s nezávislým zavesením kolies, čo výrazne vylepšilo jazdné vlastnosti. V teréne potom k perfektným schopnostiam pomáha vstavaný pomocný rám, ktorý zvyšuje tuhosť riešenie a umožňuje väčšie kríženie náprav.

Nárazovými skúškami organizácie Euro NCAP nikdy Mitsubishi Pajero tretej generácie neprešlo. Robustná stavba vozidla však poskytuje posádke dobrú ochranu, prispieva k tomu aj bohatá bezpečnostná výbava. Avšak pri bočnom náraze možno mať o bezpečnosť trochu obavy, cestujúci totiž sedia blízko dverí.

Z hľadiska priestornosti je Mitsubishi Pajero veľmi uspokojivé auto, v ktorom sa však prejavuje robustnejšia konštrukcia. Priestornejšia je pochopiteľne dlhá päťdverová varianta, v ktorej majú cestujúci možnosť vytvoriť si sklopením predných a zadných sedadiel dokonca dvojlôžko. V batožinovom priestore potom môže byť ukrytý tretí rad sedadiel. Batožinový priestor pojme pri kratšej variante 290 litrov nákladu, pri dlhšej potom solídnych 615 litrov. Maximom je 2195 litrov pri sklopených zadných sedadlách.

Jazdný komfort Pajera je prekvapivo dobrý, na cestách sa pohybuje vcelku plavne. Pri prejazde priečnych nerovností sa ale ozývajú rázy od náprav, túto vlastnosť dokonca po tretej generácii podedila následne aj štvrtá. Komfortne pôsobí aj interiér, kde hrajú prím pohodlné sedadlá s dobrou oporou a slušným bočným vedením – oboje sa bude v teréne hodiť.

Veľké off-roady sú prevádzkovo náročné automobily. Pajero je síce spoľahlivé a robustné auto, no ceny náhradných dielov a servisných úkonov sú pochopiteľne vyššie. Vcelku vysoká je aj spotreba paliva.