Recenzia / Nissan Almera Tino (2000–2006)

Nissan Almera Tino bol ďalším príspevkom do kategórie kompaktných MPV, zamieril predovšetkým proti francúzskym súperom Renault Mégane Scénic a Citroën Xsara Picasso. Aj vzhľadom k užšej ponuke pohonných jednotiek, a menej atraktívnemu dizajnu sa však takého komerčného úspechu ako tieto modely Tino nedočkalo. Dnes však patrí k veľmi lacným rodinným automobilom so solídnou spoľahlivosťou. Dizajn vychádzal z druhej generácie kompaktného modelu Almera, z ktorého pochádza aj technika. Tino má karosériu vajcovitého tvaru, ktorá príliš nezaujala zákazníkov ani v dobe aktívneho života modelu, nieto aby vyzerala moderne ešte dnes. Lepšie z tohto hľadiska pôsobí interiér, hoci aj tu sa vek auta trochu prejavuje. Interiér je však aj napriek skromnejším rozmerom tohto kompaktného MPV veľmi priestorný, a tiež príjemne variabilný. Sedadlá sú veľmi pohodlné, tie vpredu ponúkajú aj dobré bočné vedenie. Zadné sedadlá možno posúvať, sklápať, alebo z vozidla celkom vybrať, takže Almera môže poslúžiť aj ako menšia dodávka. Batožinový priestor má solídny základný objem 440 litrov. Navyše je po celom interiéri k dispozícii veľké množstvo rôznych odkladacích priestorov, ktoré ešte využiteľnosť zvyšujú, je tu aj niekoľko ďalších praktických detailov. Na svoju dobu mala Almera Tino tiež dobrú výbavu, aj keď dnes už z tohto hľadiska automobil neprekvapí. 

Rodinné MPV je naladené na komfortnú nôtu, podvozok je tak mäkký. To väčšinou prináša naozaj komfortný jazdný prejav, na niektorých nerovnostiach však môže byť podvozok až príliš hojdavý. Podvozok z Almery sa tiež vyznačuje veľmi dobrými jazdnými vlastnosťami. Kvôli výraznejším náklonom karosérie v zákrutách sa na limit podvozku vodič príliš často vydávať nebude, podvozok však znesie aj veľmi razantné jazdu, a ostré prejazdy zákrutami. Je veľmi stabilný a správanie na limite je dobre čitateľné. Navyše riadenie Tina je vcelku presné a poskytuje aj rozumnú spätnú väzbu. 

Pod kapotou kompaktného MPV od Nissanu nájdeme relatívne úzku paletu motorov. Základom je tisícosemstovka známa aj z iných modelov výrobcu, výkon má solídnych 84 kW. Pri tomto motore je však potrebné dať si pozor na jeho spotrebu oleja. Druhou benzínovou možnosťou je dvojliter, ktorý má výkon 100 kW. Lenže jeho nevýhodou je fakt, že je výhradne spojený s bezstupňovou prevodovkou CVT. Tá by nemusela byť zlou voľbou, lenže životnosť variátora leží zhruba na hranici 140 000 kilometrov, čo už dnes bude porcia, ktorú majú Almery často za sebou. Alternatívou k týmto motorom sú turbodiesely s objemom 2,2 litra, a príjemne nízkou spotrebou paliva. Do roku 2003 išlo o starší agregát Di s výkonom 84 kW, potom o modernejšie prevedenie dCi v dvoch výkonových variantoch – 82 alebo 100 kW. Modernejší motor má vstrekovanie Common-Rail, a je spoľahlivejší než staršie verzie.

Vo svojej dobe mala voči konkurencii Almera Tino veľmi dobrú výbavu, dnes však vozidlo naozaj asi nemá čím prekvapiť. Klimatizácia a ďalšie komfortné prvky sú obvyklou záležitosťou, výnimočne sa tu môžeme stretnúť aj s prvým navigačným systémom.

Nissan Almera Tino rozhodne nepatrí medzi najkrajšie MPV, svojimi tvarmi napokon nepriťahovala kupcov ani v čase svojho aktívneho modelového života. Na karosérii sa vcelku výrazne prejavuje jej vek. V interiéri je situácia o niečo lepšia.

Almera Tino s dieselovými motormi môže byť veľmi príjemne úsporná, hoci motory nie sú príliš kultivované. Z hľadiska spotreby paliva sú však diesely ideálnou voľbou, benzínové agregáty sú predsa len výrazne náročnejšie.

Mäkko naladený podvozok ešte neznamená, že by jazdné vlastnosti auta museli byť zlé, a Tino je toho dôkazom. Podvozok z klasického hatchbacku Almera zvládne aj ostrejšiu jazdu, presné je aj riadenie s prekvapivo slušnou spätnou väzbou.

V nárazových testoch Euro NCAP si Nissan Almera Tino v roku 2001 neviedol vôbec zle. Získal vtedy slušné skóre štyroch hviezdičiek z piatich možných. Z dnešného pohľadu to však stačí už len skôr na priemernú úroveň ochranu posádky, a to aj napriek tomu, že bezpečnostná výbava môže byť celkom dobrá, Tino mohlo mať aj šesticu airbagov.

Interiér je však aj napriek skromnejším rozmerom tohto kompaktného MPV veľmi priestorný a tiež príjemne variabilný. Sedadlá sú veľmi pohodlné, tie vpredu ponúkajú aj dobré bočné vedenie. Zadné sedadlá možno posúvať, sklápať alebo z vozidla celkom vybrať, takže Almera môže poslúžiť aj ako menšia dodávka. Batožinový priestor má solídny základný objem 440 litrov. Navyše je po celom interiéri k dispozícii veľké množstvo rôznych odkladacích priestorov, ktoré ešte využiteľnosť zvyšujú, je tu aj niekoľko ďalších praktických detailov.

Rodinné MPV je naladené na komfortnú nôtu, podvozok je tak mäkký. To väčšinou prináša naozaj komfortný jazdný prejav, na niektorých nerovnostiach však môže byť podvozok až príliš hojdavý. Pochvalu však zaslúži priestorný interiér s veľmi komfortnými sedadlami.

Hoci je Almera Tino mechanicky vcelku odolné vozidlo s dobrou spoľahlivosťou, je dobré si dať pozor na výber motora. Paleta nie je príliš široká a niektoré agregáty môžu vyžadovať väčšie servisné úkony, prekvapivo sú tu väčšou istotou turbodiesely – ideálne novšieho dáta vzniku.