Recenzia / Nissan Pathfinder (2005–2013)

Hoci Nissan Pathfinder vychádza z rovnakej techniky ako pick-up Navara, zbavil sa rámovej konštrukcie a tuhej zadnej nápravy v prospech komfortnejšieho a modernejšieho riešenia s nezávislým zavesením kolies. To má trochu vplyv na jeho maximálne schopnosti v teréne, kde sa nemôže porovnávať s tradičným off-roadom, ako je Toyota Land Cruiser alebo Mitsubishi Pajero. Napokon, vozu chýba uzávierka diferenciálu, takže už tu sa obmedzenia prejavujú na prvý pohľad v špecifikáciách. Redukčná prevodovka pritom nechýba, podobne ako priraditeľný pohon všetkých kolies – štandardne sú poháňané zadné, a predné sa pripájajú prepínačom. Pathfinder svojou veľkosťou, a predovšetkým svojim veľmi drsným vzhľadom s prísne hranatou karosériou, veľkými blatníkmi a výraznými stupačkami vyzerá ako naozajstný, pravoverný off-road. V skutočnosti je to však vlastne čo možno najdrsnejšie vypadajúce SUV. Jeho schopnosti v teréne určite nie sú zlé, a aj vďaka veľkej svetlej výške, a zaujímavým nájazdovým uhlom predčí drvivú väčšinu kvázi terénnych vozidiel, v náročnom teréne však na klasické off-roady jednoducho nemá. Kde však nezaostáva, je jazda na vozovke. Zatiaľ čo tu nemajú veľké off-roady dostatok istoty, Pathfinder razom pookreje a jeho správanie je podstatne civilizovanejšie. Auto ponúka špičkový jazdný komfort a filtrovanie nerovností je ukážkové, veľmi dobrá zostáva aj jeho ovládateľnosť. Pochopiteľne v zákrutách je treba počítať s vysokou stavbou auta, a výraznejšími náklonmi karosérie, avšak Pathfinder si vedie vcelku zdatne a dobre drží stopu. Majstrom je však pochopiteľne na rovnej ceste, pričom absolútne nevadí, že je takáto cesta rozbitá a hrboľatá. Rovnako suverénny je potom na rôznych nespevnených cestách, kde mnohokrát posádka charakter povrchu ani veľmi nespozná. To však bohužiaľ platí aj pre vodiča, volant je preposilovaný, neposkytuje veľmi dobrú spätnú väzbu, a navyše by si riadenie zaslúžilo aj lepšiu presnosť.

V interiéri Pathfinder sa môže posádka kvôli nízkym oknám a celkovo veľmi robustnej stavbe vozidla cítiť možno trochu stiesnene. Avšak v skutočnosti je miesta dostatok. Snáď len nad hlavou je ho trochu menej ako pri niektorých súperoch, ale kontakt so stropom hrozí len naozaj vysokým jedincom. Interiér posádku rozmaznáva veľkou kopou komfortných prvkov výbavy. Pathfinder v mnohom nezaostáva ani s luxusnejším modelom Murano. Pochvalu si zaslúži tiež skvele prístupný a výborne využiteľný batožinový priestor, pod ktorého podlahou sa skrýva ešte tretia rada sedadiel.

O pohon sa väčšinou postará vcelku kultivovaný a silný turbodiesel 2,5 dCi. Jeho výkon je najprv 126 a neskôr 128 kW. Pre pohon relatívne veľkého auta motor postačuje, avšak nemožno očakávať ktovieaké šprintérske pokusy. Aj po diaľnici Pathfinder vcelku bez problémov zvláda vyššie tempo, než je u nás povolené. Spotreba dieselu sa tiež drží v prijateľných medziach. Pri najnovších prevedeniach po roku 2010 posilnil turbodiesel na solídnych 140 kW, čo autu dodalo trochu elánu, a ešte sa pritom podarilo mierne znížiť spotrebu. Ešte silnejšou alternatívou je potom trojlitrový vznetový šesťvalec s výkonom 170 kW, a ohromným krútiacim momentom 550 Nm. S týmto motorom má Pathfinder aj veľmi solídnu dynamiku, a spotreba pritom oproti menšiemu motoru tak výrazne nerastie.