Recenzia / Peugeot 107 (2005–2014)

Peugeot 107 je jedným z kolínskych trojčiat – teda malých automobilov vyrábaných v továrni TPCA v Kolíne. Jeho súrodenci sú ešte Citroën C1 a Toyota Aygo. V Česku vyrábané automobily nie sú na našich cestách tak bežné, ako by „domáci“ pôvod napovedal. Dôvod je jednoduchý, miestni vodiči tým najmenším autám neprišli úplne na chuť, navyše z počiatku výroby nepatrila „kolínčatá“ k najlacnejším modelom. Naopak na sklonku modelového cyklu tomu tak je. Však sa tiež trojica modelov vyrába od roku 2005 bez akýchkoľvek zásadných zmien techniky, len s dvoma faceliftami, ktoré inovovali predovšetkým vzhľad vozidla. Peugeot 107 je tak aj po rokoch výroby vcelku originálnym automobilom. Oproti konkurentom sa 107 vyznačuje asi najvýraznejšou maskou chladiča, ktorá môže byť trochu kontroverzná. Po druhom facelifte sa tvary trochu upokojili. Originálne tvary pokračujú aj v interiéri, avšak tu sa prejavuje konštrukčné vek vozidla. Napríklad dvere nie sú úplne čalúnené a použité materiály sú tvrdé a jednoduché plasty s len priemerným lícovaním. Na druhú stranu celková kvalita spracovania je dobrá a 107 i jeho súrodenci sa môžu pochváliť solídnou spoľahlivosťou. Nakoniec, techniky, ktorá by sa mohla pokaziť, tu veľa nie je. A dobre dimenzovaný podvozok toho vzhľadom k nízkej hmotnosti vozidla iba okolo 900 kilogramov aj vydrží dosť. Vnútorný priestor pre cestujúcich je na predných sedadlách úplne dostatočný, sedadlá, ktoré nemajú bočné vedenie, sú takisto prekvapivo pohodlné aj na dlhších cestách. Nie každý ale ocení ich integrované opierky hláv. Pri trojdverovej verzii je tiež trochu nemilé, že sedadlá si nepamätajú svoju pôvodnú polohu a je potrebné ich vždy znovu nastaviť. Päťdverová varianta je však bežnejšia. Vzadu nie je miesta na rozdávanie, ale kratšie cesty po meste tu prežijú aj vyšší cestujúci. Batožinový priestor je však veľmi malý a navyše horšie prístupný – otvára sa iba zadné sklo, takže nakladacia hrana je vysoko a predmety uložené v kufri je potrebné z neho loviť.
 
107 a jeho kolínsky súrodenci príjemne prekvapia jazdným komfortom a vlastnosťami. Odpruženie celkom dobre zvláda filtrovať nerovnosti, a auto až prekvapivo dobre drží stopu. Jeho jazdné vlastnosti sú zábavné a hravé, a správanie celkovo krásne čitateľné. Pravda, modernejší súperi sa tvárou celkovo stabilnejšie a riadenie je celkom preposilované, ale presné – s malou 107 tak môže byť prekvapivo zábava. Navyše nemá väčšie problémy so smerovou stabilitou vo vyšších rýchlostiach, čo býva častý nedostatok najmenších vozov.

Motory sa objavili pod kapotou 107 dva. Zďaleka najčastejším je však vcelku pochopiteľne základný litrový trojvalec s veľmi solídnym výkonom 50 kW. Na pomery trojvalcových motoroch je kultivovaný, a na malý automobil má dostatok výkonu. Aj preto sú prevody ťažšie, a 107 tak vcelku komfortne zvláda aj jazdu diaľničnou rýchlosťou, kedy už má mnoho súperov motor vytočený naozaj do vysokých otáčok. Päťstupňová manuálna prevodovka však rozhodne nepatrí k najpresnejším a robotické ústrojenstvo SensoDrive zase k najspoľahlivejším a najkomfortnejším. Druhou možnosťou pod kapotou je podstatne vzácnejší turbodiesel 1,4 HDi. Vzhľadom ku kvalitám benzínovej motorizácie však tento motor volil málokto.