Recenzia / Renault Clio (2005–2012)

Renault Clio je jednou zo stálic triedy malých automobilov a dodnes tiež prvým a jediným automobilom, ktorý získal titul európskeho auta roka hneď dvakrát. Prvýkrát sa to podarilo prvej generácii v roku 1991, úspech potom zopakovala v roku 2006 generácia tretia. Tá je považovaná za príjemne komplexné vozidlo svojej triedy, ktoré sa môže chváliť dobrou priestornosťou, komfortom i jazdnými vlastnosťami, vysokou úrovňou bezpečnosti a celkovo veľmi bohatou ponukou verzií. Negatív nie je prekvapivo veľa a auto skôr trpí horším imidžom značky z hľadiska spoľahlivosti. Ani Clio tretej generácie nepatrí medzi hviezdy štatistík spoľahlivosti, na druhej strane to nie je extrémne problematické vozidlo.

S kritikou sa občas stretáva dizajn vozidla, ktorý je pomerne nevýrazný, malé autá väčšinou tak konzervatívne nebývajú ako je práve tretie Clio. Oproti predchádzajúcej generácii Clio výrazne povyrástlo a dostalo sa na štvormetrovú hranicu. To znamená, že vo vnútri je prekvapivo dosť miesta. Interiér je príjemne vzdušný a sedadlá sú veľmi pohodlné, u lacnejších verzií však všetko nevyzerá úplne najlepšie. Na vine sú lacné tvrdé plasty, ktoré u drahších verzií ustupujú zmäkčenému prevedeniu. Tretia generácia tiež zaviedla do série Clio nové prevedenie kombi, ktoré sa vyznačuje výrazne väčším batožinovým priestorom. Zatiaľ čo základná verzia má pre batožinu vcelku priemerných 288 litrov miesta, kombi navýši tento objem na veľmi slušných 440 litrov.

Celkom bohatá je aj ponuka motorov. Základom je tisícdvestovka o výkone 48, 55 alebo 58 kW. Najslabšia verzia nie je príliš svižná a ani od silnejších nemožno očakávať ktovieaké šprintérske výkony, avšak pre pohon auta stačia a majú príjemne nízku spotrebu. Výrazne silnejšia zážihová tisícštyristovka má výkon 72 kW a stále veľmi dobrú spotrebu, nevyhnutne zle na tom nie sú ani tisícšestovky s výkonom 65 alebo 82 kW. Veľmi široká bola výkonová paleta turbodiesela 1.5 dCi, ktorý môže mať od 47 do 78 kW. Z hľadiska spotreby nie sú príliš vhodné motory 2.0 litra a preplňovaný 1.2 TCe. Dvojliter sa však tiež dodával v atraktívnej športovej verzii Clio RS, ktorá mala podľa roku výroby výkon 145 alebo 148 kW a je vyhľadávaným malým hot-hatch predovšetkým pre jej veľmi zábavné jazdné vlastnosti.

Clio prinieslo do triedy malých automobilov niektoré prvky výbavy, ktoré v nej neboli doteraz obvyklé. Renault tu napríklad s treťou generáciou zaviedol bezkľúčový prístup pomocou karty. Celkovo môže mať Clio veľmi dobrú výbavu, ale v takom prípade je lepšie sa vyhýbať základným verziám, ktoré toho veľa neponúknu.

Vcelku nevýrazný vzhľad je jednou z častejšie kritizovaných oblastí Renaultu Clio tretej generácie. Pravdou je, že vzhľad auta je na danú kategóriu až neobvykle usadlý a Clio vo svojom treťom prevedení nikdy nebolo vyslovene lákavé. Vzhľad však môže vyhovovať konzervatívnejšie zameraným jedincom, ktorí nechcú autom lákať pozornosť.

Väčšina motorov Clia, ktoré je k zohnaniu aj na trhu ojazdených vozidiel, je príjemne úsporná. Z hľadiska spotreby je vhodné sa vyhnúť snáď len benzínovému dvojlitru a preplňovanému motoru 1.2 TCe, ktoré majú väčší apetít. Turbodiesely zastupuje jeden motor v rade výkonových variantov a tisícpäťstovka dCi dokáže byť veľmi úspornou.

Jazdné vlastnosti tretej generácie Renaultu Clio sú na veľmi dobrej úrovni a konštruktérom sa ich podarilo veľmi dobre skĺbiť s jazdným komfortom. Clio je také isté, pritom pohodlné v zákrutách a pre vodiča nepripraví nepríjemné prekvapenia. Trochu horšie je to s riadením a malou spätnou väzbou. Výrazne iná je v tomto iba verzia RS, ktorá je naopak jedným z najostrejších vozov svojej triedy a je vyhľadávaná medzi milovníkmi športového zvezenia.

Tretia generácia Renaultu Clio pokračuje v prakticky v tradícii získavania plného počtu piatich hviezd v nárazových testoch Euro NCAP. Dodnes patrí Clio k najbezpečnejším vozidlám svojho segmentu, je to vďaka vcelku bohatej bezpečnostnej výbave, tiež väčším rozmerom a robustnej konštrukcii auta.

Tretia generácia Clia výrazne narástla a rozmermi dosiahla prakticky hranice triedy malých automobilov. To jej dodáva veľmi dobrú vnútornú priestrannosť, cestujúci tu určite nebudú trpieť nedostatkom miesta. Na druhej strane Clio stále nie je pre dlháňov, tí potrebujú minimálne o číslo väčšie vozidlo. Veľmi praktický je variant kombi s batožinovým priestorom s objemom 440 litrov, hatchback má litrov 288.

Hoci má Renault Clio aj veľmi dobré jazdné vlastnosti, auto je pre posádku predovšetkým pohodlné. Naladenie podvozku je dobrým kompromisom, ktorý prináša pohodlie aj istotu. Vzdušný interiér je pre posádku príjemným miestom, horšie je to však u základných stupňov výbavy, kde dojem kazia obyčajné tvrdé plasty.

Renault Clio trochu trpí kvôli zlej povesti automobilky a nedobrej spoľahlivosti niektorých jej ostatných produktov. Ale Clio je v podstate priemerne spoľahlivým automobilom, ktorý väčšinou trápi bežné opotrebenie, len u dieselov sa častejšie vyskytujú problémy so vstrekovačmi. Vzhľadom k nízkej spotrebe paliva a dostupnosti náhradných dielov aj servisu sú prevádzkové náklady prijateľne nízke.