Recenzia / Renault Espace / Grand Espace (1997–2003)

Renault Espace je medzi veľkopriestorovými autami, teda MPV, naozajstným pojmom. Po boku amerického Chrysleru Voyager je totiž považovaný za zakladateľa tejto kategórie. Od roku 1997 do roku 2003 vznikala jeho už tretia generácia. Tá bola posledná, ktorú vyrábala vo svojich závodoch automobilka Matra, ktorú Renault prevzal a od ktorej vlastne koncepcia tohto vozidla pochádza. Tretia generácia bola prvým prevedením, kde sa objavili dve dĺžky karosérie. Verzia Grand Espace mala o niečo dlhší rázvor a celkovo na dĺžku merala o 27 centimetrov viac ako kratšie prevedenie Espace. Rozdiel sa prejavil predovšetkým vo veľkosti batožinového priestoru – obe prevedenia totiž boli sedemmiestne, v menšom modeli zostávalo pre batožinu 275 litrov, väčší Grand Espace potom má veľmi solídnych 520 litrov.Ako je na pomery tejto kategórie zvykom, vyznačuje sa veľkopriestorový Renault skvele variabilným interiérom s vysokou mierou komfortu. Sedadlá však majú trochu prekvapivo kratšie sedáky.
Z predchádzajúceho prevedenia bol pri Espace tretej generácie prevzatý oblý dizajn s veľmi jednoduchou líniou čelného skla v jednej priamke s kapotou. To dodáva veľkému MPV celkom dynamický vzhľad. Počas svojho modelového života prešiel tretí Espace jedným faceliftom, a to v roku 2000. Na veľké MPV sa môže Espace pochváliť nielen kráľovským vnútorným priestorom, ale tiež výborným jazdným komfortom a prekvapivo tiež solídnymi jazdnými vlastnosťami. Na druhú stranu si vyžaduje toto prevedenie tiež väčšie investície pri prevádzke. Staršie MPV od Renaultu totiž nie je veľmi trvanlivé, na našich cestách trpí predovšetkým podvozok a pozor si treba dávať aj na stav preplňovaných vznetových motorov. Nepríjemné investície si môžu vyžiadať aj len drobné kolízie, karosérie Espace je totiž predovšetkým z plastov, takže poškodenie dielov sa rieši pomerne náročnou výmenou – plastové časti sa totiž lepia. To je pochopiteľne finančne náročnejší (a tiež zdĺhavejší) proces ako klasická plechárčina. 

O pohon tretej generácie Renaultu Espace sa starajú predovšetkým vznetové motory. Základom je prevedenie 1,9 dTi s výkonom 72 kW a nízkou spotrebou paliva, no tiež nie veľmi dobrou dynamikou jazdy. Silnejší 2,2 dT s výkonom 83 kW je na tom o trochu lepšie, vrcholom je potom prevedenie 2,2 dCi so solídnym výkonom 95 kW – ani pri ňom však nemôžeme očakávať ktovieaké šprinty. Espace sa dodával tiež s pomerne bohatou paletou benzínových motorov, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou spoľahlivosti, avšak v praxi sa s nimi príliš často nestretnete. Dôvod je jednoduchý, ich spotreba je totiž celkom vysoká. Benzínové štvorvalce s objemom dva litre a výkonom 84 a 103 kW navyše nie sú ani príliš dynamické. To trojlitrové vidlicové šesťvalce áno – verzia s dvoma ventilmi na valec má výkon 123 kW, silnejšie prevedenie so štyrmi ventilmi na valec potom slušných 140 kW.

Espace vlastne takmer vždy hral v ponuke francúzskej automobilky úlohu najväčšieho vozidla a aj jeho výbava tomu zodpovedala. Na dnešné pomery však asi žiadny z prvkov výbavy neprekvapí, klimatizácia, elektrická výbava a niektoré ďalšie komfortné prvky sú dnes už väčšinou štandardom.

Aj v tretej generácii si Renault Espace ponechal typické tvary. Po druhom prevedení prevzal zaoblené linky, silueta vozidla však zostáva od prvej generácie v podstate nezmenená – predné okno priamo nadväzujúce na kapotu v jednej línii je akýmsi odznakom Espace, ktorý vyzerá aj po rokoch celkom elegantne.

Espace tretej generácie je prevažne k dostaniu so vznetovými motormi, ktoré kladú predovšetkým dôraz na nízku spotrebu paliva. S veľkým MPV sa tak dá jazdiť relatívne úsporne. Benzínové agregáty, predovšetkým šesťvalce, prinášajú výrazne lepšiu dynamiku ako turbodiesely, ale sú aj oveľa smädnejšie.

Veľké MPV je predovšetkým komfortné, no ani jazdné vlastnosti nie sú vyslovene zlé. Ovládanie auta je celkom jednoduché a celkom dobre čitateľné, pochopiteľne s kombíkmi strednej triedy jazdné vlastnosti Espace príliš porovnávať nemôžeme.

Tretia generácia Renaultu Espace sa objavila v nárazových testoch Euro NCAP v roku 1999, teda ešte pred faceliftom. Autu sa podarilo získať na vtedajšiu dobu veľmi slušné skóre štyroch hviezdičiek z piatich možných, a tak aj dnes karoséria ponúka relatívne slušnú ochranu, hoci jej úroveň už spadla skôr niekam k priemeru.

Tretia generácia bola prvým prevedením, kde sa objavili dve dĺžky karosérie. Verzia Grand Espace mala o niečo dlhší rázvor a celkovo na dĺžku merala o 27 centimetrov viac ako kratšie prevedenie Espace. Rozdiel sa prejavil predovšetkým vo veľkosti batožinového priestoru – obe prevedenia totiž boli sedemmiestne, v menšom modeli zostávalo pre batožinu 275 litrov, väčší Grand Espace potom má veľmi solídnych 520 litrov. Interiér je veľmi variabilný, takže prepravnú kapacitu možno zvyšovať postupným vyberaním sedadiel.

Cestovný komfort je rozhodne prednosťou Renaultu Espace tretej generácie. Podvozok je naladený komfortne, len si dnes dajte pozor na jeho stav, ktorý môže zhoršiť tlmenie nerovností a akustický komfort na palube. Veľkorysé rozmery a stále solídna estetika interiéru však znamenajú veľké pohodlie pre posádku.

S turbodieselovým motory vie byť Espace rozumne úsporný, benzínové agregáty sú z hľadiska spotreby veľmi nevhodné. Pri Espace však okrem spotreby bude majiteľa trápiť aj nedostatočná spoľahlivosť vozidla, náklady na servis preto môžu byť celkovo vyššie. V prípade aj drobných havárií sú nepríjemnou komplikáciou plastové panely karosérie, ktoré sa skôr vymieňajú než opravujú a musia sa lepiť špeciálnym postupom. Diely podvozku navyše nie sú príliš trvanlivé.