Recenzia / Renault Mégane (1995–2002)

Renault Mégane nahradil v roku 1995 dosluhujúci model 19. Ide o typického zástupcu nižšej strednej triedy, ktorý sa môže pochváliť až nezvyčajne širokou ponukou jednotlivých verzií. V podstate snáď neexistuje karosársky variant, ktorý by u prvej generácie Méganu chýbal. Najprv sa predstavil klasický hatchback s piatimi dverami, po jeho boku potom vystupoval aj trojdverový variant s podstatne dynamickejšími tvarmi a menej praktickým interiérom. Postupne pribudla aj verzia Classic, čo bol sedan a kombi bolo označované Grandtour. Od kupé bola odvodená aj verzia s otvorenou strechou. V rade Mégane sa tiež prvýkrát v automobilovej histórii objavilo kompaktné MPV. Voz so zvýšenou stavbou niesol označenie Mégane Scénic a stal sa veľkým hitom. Tento automobil však popisujeme samostatne.

Mégane môžeme označiť za typický Renault prelomu tisícročí. Vzhľadovo zaujímavý a elegantný automobil za súpermi v prevedení interiéru trochu zaostával. Ani spracovanie, ani použité materiály nepatria k prednostiam vozu. Rovnaké je to vlastne s celkovou mechanickou spoľahlivosťou, ktorá je tiež podpriemerná. Z dnešného pohľadu však patrí prvý Mégane medzi nenáročné automobily s vcelku jednoduchým servisom, takže trochu problematickejšie technika nemusí vadiť. Pochvalu si nezaslúži ani riadenie a radenie, oboje sa zrovna nevyznačuje presnosťou. Jazdné vlastnosti môžeme označiť skôr za priemerné. Mäkké naladenie podvozka znamená väčšie náklony v zákrutách a trochu horšia čitateľnosť správania. Stopu však drží Mégane dobre a je vcelku istý a nezákerný. Pochvalu si naopak zaslúži dobrá ponuka vnútorného priestoru a naozaj veľký batožinový priestor u verzií sedan a kombi. Mäkké sedadlá Méganu niekomu náramne vyhovujú, inému nie.

Vcelku dobrá je tiež ponuka motorov. Tá sa časom rôzne menila, a dnes tak na trhu môžeme stretnúť celkom 12 rôznych verzií. Výkonovým základom je tisícštyristovka s 51 kW, skvelou voľbou je potom jej silnejšia verzia s výkonom 70 kW, ktorá je už dostatočne dynamická a pritom má priaznivú spotrebu paliva. Staršie motory 1,6 litra s výkonmi 55 a 66 kW nie sú tak zaujímavé, zato tisícšesťstovka s výkonom 79 kW už si pozornosť zaslúži. Najsilnejšími motormi boli dvojlitre, ten s 84 kW nie je veľmi zaujímavý, lepší je šestnásťventilový so 108 kW, ktorý má veľmi solídnu dynamiku. Paleta dieselových motorov tiež prechádzala postupnou modernizáciou. Základom bol najprv atmosférický motor 1,9 D sa 47 kW, preplňované prevedenie malo 66 kW. Z hľadiska dynamiky, spotreby aj spoľahlivosti sú však lepšou voľbou novšie motory. Tie zastupovali najprv agregáty 1,9 dTi výkonom 59 alebo 72 kW a nakoniec výborný 1,9 dCi so 75 kW. Ten je zo všetkých najkultivovanejší aj najspoľahlivejší.

Mégane prvej generácie pochádza ešte z čias, keď v nižšej strednej triede neboli príliš obvyklé najrôznejšie komfortné prvky výbavy. Preto je nutné počítať skôr s chudobnejšou zostavou prvkov, aj keď klimatizáciu alebo napríklad centrálne zamykanie možno mať vcelku bez problémov.

Renault Mégane prvej generácie je dodnes vzhľadovo vcelku pohľadné auto. Ladné a elegantné tvary prechádzajú u trojdverového kupé do výrazne športového poňatia, na svoje si tu tak prídu vyznávači rôznych štýlov. Vzhľad Méganu pôsobí nadčasovo aj vďaka vyváženým proporciám.

Väčšina motorov Méganu má vcelku rozumnú spotrebu paliva a nie je pritom nutné sústrediť so len na ponuku turbodieselov. U väčších prevedení sedan a kombi ich však možno vyslovene odporučiť, spotreba so zaťažením totiž príliš nerastie. U hatchbacku si môžete pokojne vystačiť so zážihovými jednotkami, len u dvojlitrov ich potrebné počítať s vyššou spotrebou.

Jazdné vlastnosti Méganu určite nie sú zlé, radia sa však skôr k priemeru svojej triedy a doby. Kvôli mäkkému odpruženiu a väčším náklonom karosérie v zákrutách je správanie trochu horšie čitateľné, avšak držanie stopy je bezproblémové a celkovo sa Mégane chová nezákerne.

Nárazové testy Euro NCAP absolvoval prvý Mégane dvakrát. V roku 1998 to bola ešte pôvodná verzia, v roku 1999 potom faceliftované vozidlo. Obidva získali štvorhviezdičkové hodnotenie, avšak novší model sa môže pochváliť celkovo lepším skóre. V súčasnosti môžeme bezpečnosť hodnotiť skôr priemerne.

Mégane je praktický predovšetkým z toho hľadiska, že si zákazník môže vybrať ideálny karosársky variant presne pre seba. V kupé nie je veľa miesta a jeho batožinový priestor pojme len málo batožiny, hatchback sa chváli objemom 350 litrov, sedan dokonca ohromnými 510 litrami. Kombi potom pojme solídnych 485 litrov a ponúkne veľkú variabilitu. Samotný vnútorný priestor je dobrý a posádka tu určite nebude trpieť nedostatkom miesta.

Mégane prvej generácie sa chváli veľmi dobrým jazdným komfortom, ktorý mu prináša mäkké naladenie podvozka. Filtrovanie nerovností je na veľmi dobrej úrovni. Za touto mierou komfortu však zaostáva prevedenie interiéru a akustický komfort pri vyšších rýchlostiach.

Renault Mégane prvej generácie nepatrí medzi zrovna spoľahlivé vozidlá, avšak prevádzkové náklady zostávajú v rozumných medziach. Je to vďaka spotrebe paliva aj v súčasnosti nízkym cenám tak samotných vozidiel, ako aj náhradných dielov a prípadných opráv.