Recenzia / Škoda Superb (2001–2008)

Škoda Superb prvej generácie je pre mladoboleslavskú automobilku zároveň prvým vozidlom strednej triedy. Hoci býva občas Superb zaraďovaný aj vyššie, technicky automobil vychádzal z predĺženej platformy VW Passat a svojou veľkosťou vtedajšiu strednú triedu prerastol len o málo. Práve dlhá karoséria prináša jednu z najväčších výhod Superbu – veľkorysý vnútorný priestor – aspoň v pozdĺžnom smere. Aj nad hlavou cestujúcich je miesta dostatok, menšia je však vnútorná šírka, čo môže vadiť pri obsadení piatimi pasažiermi. Interiér Superbu je komfortný a je vyrobený z kvalitných materiálov, pochvalu si zaslúži aj samotné spracovanie. Sedadlá sú pohodlné a posádka si celkovo môže užívať veľmi dobrý cestovný komfort vďaka dobre naladenému podvozku. Tomu pritom nevadí ani ostrejšie jazda, Superb sa síce v zákrutách viac nakláňa, ale aj cez dlhý rázvor náprav veľmi dobre drží stopu. Dlhá karoséria sa tu však prejavuje nižšou torznou tuhosťou a v zákrutách sa trochu krúti. Riadenie je prekvapivo presné a komunikatívne, pochvalu si zaslúži tiež radenie. Väčšina prevodoviek je však vzhľadom k dobe vzniku vozu päťstupňová. Z vonkajšieho pohľadu je Superb elegantný a skôr konzervatívne tvarovaný automobil, ktorý rozhodne nezaprie svoju príbuznosť s vtedajším Passatom. Nevýhodou je fakt, že automobil bol k dispozícii len vo verzii sedan, kombi sa v prvej generácii nevyrábalo. Batožinový priestor na rozdiel od miesta pre kolená cestujúcich vzadu netrhá rekordy, ale jeho objem je dostačujúci. U vozidiel vyrábaných do leta 2004 udával výrobca kapacitu 462 litrov, potom sa objem zvýšil na 480 litrov. Hlavnou novinkou však bola možnosť sklápať zadné sedadlá, to u prevedenia do roku 2004 nejde. Na to, že je Superb klasický sedan, je batožinový priestor prekvapivo dobre prístupný.

Superb má pod kapotou celkom širokú paletu motorov. Od začiatku výroby bol základom trochu letargický a neveľmi populárny dvojliter s výkonom 85 kW. Lepšia je preplňovaná tisícosemstovka so 110 kW a na veľké auto celkom rozumnou spotrebou. Najsilnejším motorom potom bol benzínový šesťvalec 2,8 litra so 142 kW, ktorý je dnes prekvapivo dostupný komfortný variant. Nutné je však počítať s vysokou spotrebou paliva. Od začiatku boli pochopiteľne k dispozicii aj turbodiesely. Motor 1,9 TDI sa ponúkal v prevedení s 96 kW a šesťvalec 2,5 litra disponoval 114 kW. Vhodnejšie je však hľadať jeho modernizovanú verziu s výkonom 120 kW, ktorá sa začala do Superbu montovať v roku 2003. Motor predovšetkým prišiel o výrazný turboefekt a v reále je vďaka šesťstupňovej prevodovke hospodárnejší. Môžeme ho považovať za ideálnu motorizáciu, pretože ponúka pre vozidlo viac než dostačujúci výkon a spotreba zostáva nízka. V roku 2002 sa tiež začal montovať základný turbodiesel s výkonom 74 kW. Ten nie je medzi ojazdenými autami neobvyklý, je však nutné počítať s horšou dynamikou. Naopak príkladne nízka je spotreba paliva. Tým však zmeny v dieselovej motorovej palete nekončia. Od roku 2005 sa totiž montovali nové turbodiesely 1,9 TDI s výkonom 77 kW a 2,0 TDI s výkonom 103 kW. Zmenu si vyžiadal prechod na emisnú normu Euro 4. Zriedkavo sa tiež môžete stretnúť s motorom 1,9 TDI s výkonom 85 kW, ktorý bol ponúkaný v poslednom roku výroby.