V Českej republike sa odhaduje, že v automobilovom priemysle by mohlo prísť o prácu až desať tisíc ľudí. Je to dôsledok finančnej krízy, ktorú svet práve prežíva, alebo nie? Rozhodne by som to nevidel ako dôsledok finančnej krízy. Jej dôsledok podľa môjho názoru ešte len príde. Teraz ide o klasický zostup na sínusoide, to je kapitalizmus. Nejde totiž zvyšovať produkciu donekonečna. Vždy sa dostaví moment, z ktorého to klesá dole a dôjde k očisťovaniu. V automobilovom priemysle sa nachádzame práve v tomto momente. Takže prepúšťať sa samozrejme bude a dotkne sa to prevažne dodávateľských firiem. Tí, ktorí exportujú, zrejme narazia na problémy u firiem na západoeurópskych trhoch. A to preto, že majú nastavenú kapacitu na rast automobiliek, ktorý bude samozrejme ďaleko nižší. Napríklad v Škode Auto k poklesu nedochádza, ale dochádza k miernejšiemu rastu, ako bolo plánované.
Škoda Auto obmedzuje výrobu. To už je citeľný dopad? Škoda neznižuje výrobu oproti vlaňajšej skutočnosti, znižuje výrobu oproti pôvodnému plánu, oproti očakávaniu. A na to sú nastavené dodávateľské firmy, ktorých sa to dotkne v prvom rade. Škodovky sa to teda dotkne až v druhom rade. Aj tak to nie je žiadny dôvod k poplachu, pretože zatiaľ sa prepúšťanie obmedzuje na zmluvných pracovníkov a nie na pracovníkov kmeňových. Čo vláda vôbec môže robiť? Mala by pomôcť automobilovému priemyslu? Je otázka, do akej miery môže vôbec pomôcť. Domnievam sa, že vláda príliš pomôcť nemôže. Priestor je veľmi obmedzený. Trebárs formou záruk, ako sa to stalo v Spojených štátoch, ktoré dali formou záruk 25 miliárd dolárov? Neporovnával by som situáciu českého automobilového priemyslu s problémami General Motors a Fordu. To je úplne iná kategória. Tam problém vyplýva z produktov, ktoré nejdú na odbyt a pod. Taký problém v českom automobilovom priemysle nie je. Aj preto v tomto smere potreba vládnej pomoci nie je. Vláda by sa skôr mala už jednoznačne vyjadriť, kedy zavedie euro. Tiež sú problémy s pripravovaným znením zákonníka práce, ktorý neumožňuje firmám, aby boli dostatočne flexibilné. Ovšem v tomto vláda pomôcť nejako zvlášť nemôže, pretože to je daná zákonom.
Ale čo teda môže vláda fakticky urobiť? Nič moc. Vláda môže trebárs podporiť ostatné krajiny v rámci Európskej únie, aby Európska komisia trošku zľavila zo svojich neúmerných požiadaviek na zníženie exhalácií, ochranu chodcov atď. To všetko totiž zvyšuje náklady a znižuje konkurencieschopnosť automobilov. To je ale v zásade všetko.
V automobilovom priemysle sa bude pomerne drasticky prepúšťať. Odhady uvádzajú, že o prácu príde až desať tisíc ľudí. Desať tisíc ľudí je veľké slovo. Zatiaľ hovoríme o stovkách a ide stále hlavne o pracovníkov, ktorý sú dodávaný agentúrami. Pokiaľ viem, tak k prepustenie kmeňových zamestnancov došlo v minimálnej miere.
Keď napr. odbory Kovo povedia, že chcú pridať na budúci rok i napriek kríze desať percent, nelikvidujú zamestnancov samy odbory? Do určitej miery. Vždy je to závislé od toho, akú rolu hrajú personálne náklady v tej ktorej firme. Ak personálne náklady predstavujú menej ako desať percent, vplyv nie je až tak dramatický. Ďaleko podstatnejšie sú problémy v predaji. Samozrejme by však tolerantnejší prístup odborov pri prejednávaní kolektívnych zmlúv a hlavne mzdových požiadaviek bol v súčasnej dobe na mieste.
Jaroslav Míl, prezident Zväzu priemyslu a dopravy, pre Českú televíziu 29. novembra uviedol: „ V dobe finančnej krízy nemôžeme byť ostrovčekom kľudu uprostred búrky a tváriť sa, že sa nás nedotkne. Je treba, aby vláda prijala razantné a racionálne opatrenia skôr, než dôjde ku kríze.“ Čo by ale v tejto chvíli mali urobiť automobilky? Škoda Auto obmedzuje výrobu, z TPCA zatiaľ žiadne správy nepresakujú a Hyundai s veľkou pompou zahájil tento týždeň výrobu? Hyudai síce výrobu zahájil, ale je to zahájenie viac menej symbolické. Hovoríme o tisícoch, resp. desať tisícoch kusov, čo je v automobilovom priemysle o ničom. A malých vozidiel sa zatiaľ kríza netýka. Je vôbec otázka, aké je prepojenie medzi finančnou krízou a situáciou v automobilovom priemysle. Finančná kríza je vec svojho druhu, ktorá vo svojej podstatne pochopiteľne dopadne na ľudí, ktorý by si chceli kúpiť automobilov. Druhá vec ale je kríza z nadvýroby a kríza z pod spotreby. A to sa nám tu oboje nejako stretáva. Takže firmy budú musieť v každom prípade znížiť produkciu a vypracovať krízové programy, pretože teraz prichádzajú dopady krízy. Keď ale navštívite ktorúkoľvek krajinu v Európe, v obchodoch, reštauráciách pocit, že je kríza nepocítite. Takže do značnej miery za pocit krízy môžu aj médiá, pretože tam sa to stále spomína. Vo finančnej kríze, ako nám je podávané, je v Českej republike zatiaľ málokto. To ale neznamená, že to nepríde. Príde klasický pokles a problém Českej republiky nebude v tom, že či vláda pomôže alebo nepomôže, ale do akej miery sú český manažéri pripravený kríze čeliť.
Sú český manažéri pripravený, alebo nie sú? V značnej miere nie sú. Západoeurópsky a americký manažéri takéto krízy prežívajú, nakoľko tento cyklus sa stále opakujem. Každý z nich to už niekoľkokrát prežil a má v celku pripravené nástroje a metódy, ako dopad krízy eliminovať. U nás tento problém ešte nie je pri veľa manažéroch intelektuálne spracovaný. Takže ak trebárs budeme spojovať situáciu v sklárskom priemysle s finančnou krízou, je to holý nezmysel. Táto situácia sa tam totiž vyvíjala dávno predtým, ako bolo o akejkoľvek kríze k „vidu a slychu“.
Hovoríte o cykloch, ktoré sa pravidelne striedajú. Je stávajúca sa situácia v tejto chvíli v niečom iná? Nepresunie sa nervozita v okamžiku, kedy sa finančná kríza tak významne dotkla bankového sektoru, aj do iných odvetví? Je bezo sporu iná, ale nehovoril by som o nervozite. V západnej Európe má väčšina ľudí úspory v akciách. Ak hodnota akcií rapídne klesá, ľudia prichádzajú o úspory. V Českej republike je to trochu iné, pretože tu majú ľudia svoje úspory v bankách a sporiteľniach. Im takéto riziko nehrozí. Ľudia v západnej Európe teda síce začnú prichádzať o peniaze, ale iba dočasne. Situácia na akciovom trhu sa totiž zase časom zlepší. Preto budú odkladať všetky drahšie nákupy. Napr. autá sú čím ďalej kvalitnejšie a rozdiely v dizajne nie sú nijako zvlášť dramatické, preto je auto to posledné, čo by som kupoval. Je tak treba sa pripraviť nato, že pokles dopytu ako druhotný efekt finančnej krízy bude dramatickejší ako pri normálnom vývojovom cykly.
Keď sa v Česku vyrobí dvadsať tisíc áut mesačne, ako sa to prejaví na českom hospodárstve za predpokladu, že hlavným ťahúňom je automobilový priemysel? Hlavným ťahúňom nie je automobilový priemysel, predstavuje niečo okolo desať percent, ale je jedným z hlavných ťahúňom. Prejaví sa to na nižších ziskoch a tým aj na nižších daňových príjmoch. Prejaví sa to pravdepodobne aj na zníženej kúpnej sile. A to nie z titulu nižších platov, ale kvôli väčšej tendencii šetriť. Ale nejaký veľký dramatický efekt v Českej republike neočakávam. Keď klesá dopyt po nových vozidlách, spoločnosť zameraná na predaj ojazdených áut sa asi raduje? Neraduje. Je tu ešte faktor, ktorý pôsobí špeciálne na veľkú firmu, ktorá predáva jazdenky, ktoré nakúpi na českom trhu, a to je import ojazdeniek. Tam hrá veľkú úlohu snaha zbaviť sa čo najviac starých modelov a odlifrovať ich niekam na Východ. Dôležitá je ale tiež silná koruna, ktorá umožňuje privážať do Českej republiky aj relatívne nové modely. Táto konkurencia je pomerne ostrá. Samozrejme v prvom dopade krízy sa to týka i obchodu s ojazdenými automobilmi. Dlhodobo by však obchod s ojazdenými automobilmi mohol z tejto situácie mierne profitovať.
Prejaví sa to pravdepodobne i na nižšej kúpnej sile. A to nie z titulu nižších platov, ale kvôli väčšej tendencii šetriť. Ale nejaký veľký dramatický efekt v Českej republike neočakávam. Keď klesá dopyt po nových automobiloch, spoločnosť zameraná na predaj ojazdených áut
Pociťujete, že v tejto dobe ľudia odsúvajú nákup auta? V každom prípade. Ak „áčka“ predávali štandardne 5.500 až 6.000 áut mesačne, rozumiem tým Česko, Slovensko a Maďarsko, teraz sa to pohybuje okolo 4.300 – 4.500 vozidiel.
Keď sa pozrieme na burzu, spoločnosť AAA AUTO stratila za posledný rok asi dve tretiny svojej ceny v akciách? Tomu by som neprikladal tak veľký význam, pretože sú iné spoločnosti, ktoré stratili menej percent, ale v absolútnych cifrách, ide o čiastky nepomerne vyššie. Existencie firmy sa to priamo netýka, pretože to sú peniaze, ktoré nejakým spôsobom fungujú. Týka som to len priameho dopadu na akcionárov. A vzhľadom k tomu, že majoritný akcionár je stále AAA AUTO, teda Anthony James Denny, dopad kurzu na „áčka“je minimálny. Sám som si kúpil akcie za 54 korún a som absolútne kľudný.
Čoby vrcholný manažér spoločnosti odkázal ľuďom, ktorý akciám uverili? Nepredávať.
Necítite sa ako problémové dieťa pražskej burzy, ako Vás v médiách prezývajú? Tak by som to nevidel. Obraty, ktoré sa týkajú „áčiek“ sú tak marginálne, že na indexy pražskej burzy nemajú žiadny vplyv. Ako sa budú podľa vás vyvíjať ceny ojazdených áut za predpokladu, že finančná kríza si vyberie nejakú svoju daň? Ceny ojazdených áut by mali do určitej miery klesať s tým, ako budú klesať výkupné ceny. Marže by sa nemali nejako výrazne meniť, ale ak vozidlo bude odkúpené za nižšiu cenu, bude i za nižšiu cenu predávané. To už teraz vidíme. Keby sme mohli nakupovať vozidlá za ceny, za ktoré ich dnes predávajúci ponúkajú, a mohli si vytvoriť akúsi zásobu, za rok by to bolo veľmi výhodné. Ale to bohužiaľ možné nie je.
Firmy sa sťažujú, že situáciu im tiež komplikuje silná koruna a chcú aby vláda vyslala nejaký jasný signál, kedy hodlá Česká republika prijať euro. Keby ste mal tú moc a mohol zaviesť euro v Českej republike, kedy by to bolo? Zaviedol by som ho tak rýchlo ako by to len šlo. Domnievam sa, že i v tejto situácii by bolo rozumné euro zaviesť. Ekonomické podmienky sú k tomu celkom dané. Časovo to pochopiteľné chvíľu trvá, takže najskôr by to bolo asi do roku 2011. Urobil by som to, pretože to vnáša kľud do firiem. Ak sme totiž exportne orientovaná ekonomika prevažne zameraná do eurooblasti, ťažko sa plánuje a kalkuluje, keď vám kurz lieta v rozpätí desať – pätnásť percent. To je prosto špatne.
Minister financií Miroslav Kalousek oznámil, že sa debata o zavedení eura odsúva. Mirek Topolánek hovorí o tom, že najskôr je schopný vyslať nejaký jasný signál zhruba na budúci rok. Nie je to neskoro? Otázka signálu je vždy na pováženie, pretože slovenská vláda vydala signál a s kurzom sa začali diať veci. Takže so signálmi je treba byť veľmi opatrný. Rozhodne by však Rozhodne by však malo byť už dávno povedané, že to bude vtedy a vtedy. Firmy by to mali v horizonte 3-4 rokoch vedieť. Samozrejme je možné sa tomu brániť. Veľké firmy to dokážu, ale malé firmy s tým majú veľké problémy, pretože to stojí všetko veľa peňazí a dodávateľov nenútia aby im predávali za eurá.
Prejaví sa výrazne, že Slovensko vstúpi od 1. januára do eurozóny? Prejaví sa to v každom prípade a veľmi, pretože boli pomerne slušné kurzové zisky v reláciách česká koruna a slovenská koruna. To sa teraz zmení v svoj antipód. Keď v súčasnosti hrozí recesia najväčším krajinám eurozóny, prečo tam teraz vôbec vstupovať? Kríza nemá nič spoločného s eurom. Ak teda euro je a sme orientovaný na eurozónu, bolo by logické a rozumné účtovať a prevádzať platobný styk v eurách. Mám korunu celkom rád v každom smere, ale pre priemysle to je skutočne problém.
Pociťuje spoločnosť AAA AUTO Group NV nervozitu v zmysle, že by banky nechceli požičiavať? Zatiaľ nie. Banky nám veria a úvery, ktoré AAA má sú slušne zaistené, takže tam nie je veľké riziko. A tým, že nakupujeme i predávame v korunách, nedotýka sa nás ani eurová problematika. Ovšem v bilancii k Slovensku a Maďarsku sa potom samozrejme dotýkať bude.
Ktoré typy podnikov by mohli podľa vášho názoru krízu ľahko prekonať a pre ktoré bude likvidačná? Likvidačná bude pre podniky, ktoré sú špatne riadené. Ktoré nie sú pripravené krízu riešiť a ktoré riešia znižovanie nákladov špatným spôsobom. Na druhej strane celkom pohodlne by mali prežiť firmy, ktoré sú spojené s bežnou, štandardnou, nutnou potrebou. To znamená voda, elektrická energia, plyn, do značnej miery potraviny. Tam je riziko pomerne malé, pretože to sú veci, ktoré bežný občan proste kupovať musí a kupovať bude. Firmy, ktoré predávajú, alebo vyrábajú „zbytočnejšie“ výrobky, budú mať problémy, ale s tým sa musí počítať a vedieť sa s tým vysporiadať. O tom je riadenie firmy. Riadiť firmu v dobe ratu vedia malé deti, ale zvládnuť firmu v dobe recesie, je kumšt, to sa potom musí vedieť.
V priemysle sa pohybujete už veľa rokov. Keď počúvam priemyselníkov, ako nadávajú na súčasnú situáciu, mám dojem, ako keby bola najhoršia za posledných x rokov. Vnímate to podobne? Je to veľmi „svízelná“ situácia, ale netvrdil by som, že je najhoršia. Kľudne sa môžu dostaviť časy ešte horšie a bude sa treba s nimi vyrovnať. Som presvedčený o jednej veci: Tí, ktorí sa s krízou (dobou očisty) vyrovnajú a vytvoria základ pre ďalší rozvoj, v dobe, kedy prejde recesia a pozvoľna to ku konjunktúre, budú silno profitovať. Je to vždy iba o riadení firmy.
Napísať na Whatsapp