31.3.2009 Hospodářske noviny, str. 14, Česko
Kritiku vraj rešpektuje a expanziu do Poľska považuje za veľkú chybu. Aj keď sa cena akcií na burze prepadla z pôvodný 55Kč na dnešných sedem korún za jednu, vylúčil Denny, že by firmu z burzy stiahol. Naopak. Tento rok sľubuje zisk. Nevzdá sa ani ďalšej expanzii, aj keď podľa neho nie je na ňu teraz vhodná doba. Firma by už v roku 2010 chcela otvoriť pobočku v Rusku, kde mala byť už tento rok. Uvažuje tiež o Ukrajine.
Keď išli v roku 2007 autobazáre AAA AUTO na burzu, stále jedna ich akcia 55korún. Potom namiesto očakávaného zisku prišla prvý krát v histórii firmy strata. V ďalšom roku v ekonomickej kríze prerobila firma ešte šesťkrát viac – 28milióna eur. Akcie sa prudko zrútili. Jedna dnes stojí sedem korún. Firma musela opustiť poľský a maďarský trh. Napriek tomu, šéf firmy Austrálčan Anthony Denny ostáva optimista. „To najhoršie už máme za sebou. Začíname od nuly, tento rok chceme byť ziskový. S tým porastie aj cena akcií,“ sľubuje podnikateľ.
HN: Chcete tento rok vykázať zisk. Ako toho chcete dosiahnuť po tak hlbokých stratách z minulých rokov?
V prvom štvrťroku tohto roku sa naša situácia aj situácia na trhu začala výrazne lepšiť. Predaje áut začínajú rásť. V minulom roku sme si naordinovali tvrdú medicínu, ktorá zabrala. Prepustili sme 2600 zamestnancov, stiahli sme sa z Poľska a teraz aj z Maďarska a rozhodli sa sústrediť na český a slovenský biznis. Stále sme ale veľmi obozretní. Trh je v týchto časoch úplne nevypočítateľný.
HN: Hovoríte, že máte to najhoršie za sebou. Ste však pripravený na to, že ekonomická recesia nemusí skončiť tento, ale možná až budúci rok?
Ja som si prešiel recesiou na prelome deväťdesiatich rokov. Viem, ako sa mám v takej dobe správať. My sme vlani razantne a rýchlo znížili náklady. To znižovanie pokračovala aj v tomto roku. Teraz sa nám darí dokonca lepšie, ako sme plánovali. V tejto dobe je firma pripravená byť v zisku aj v prípade, že sa trh prepadne o ďalších dvadsať percent. Ak by to bolo hlbšie, budeme musieť proste ešte výraznejšie znížiť náklady.
HN: To znižovanie nákladov stále prebieha?
Čo sa týka prepúšťania, to bolo zatiaľ dostatočné. Na Slovensku napríklad teraz ľudí musíme dokonca prijímať, pretože trh začal zrazu prudko rásť – o osemdesiat, možno dokonca o sto percent. Ale samozrejme, že na náklady ďalej dohliadame. Každý týždeň sa schádza komisia, ktorá to má na starosti. V tomto zmysle úspory nákladov nikdy neskončia.
HN: Budete zatvárať ďalšie pobočky?
Na Slovensku určite nie. V Česku je jediná pobočka, ktorú môžeme zavrieť a to je naše predajné miesto v Tábore, ktoré nepodáva odpovedajúce výkony. Je navyše na skvelo položenom mieste a my máme veľa zaujímavých ponúk na jeho nákup. Takže tú budovu predáme a potenciálne v budúcnosti otvoríme v Tábore pobočku na inom mieste.
Do Poľska už nikdy. Páči sa nám Rusko a Ukrajina
HN: Vaša strata za rok 2008 bola šesťkrát vyššia ako v roku predtým. Vy ste prehlásil, že to bolo nečakanou zmenou v hospodárskom cykle, ktorá prišla v dobe masívnej expanzie. To ste naozaj nedokázali vôbec nič predvídať?
Ja by som si strašne prial, aby som to vtedy vedel. Ale nebol som sám, kto netušil, že sa koncom roka 2007 nachádzame na vrchole ekonomického cyklu, z ktorého nás čaká prudký pád. A my sme v tej dobe masívne expandovali. To nás samozrejme hlboko zasiahlo. Ešte v roku 2007 zažíval trh s ojazdenými autami obrovský boom. Boli mesiace, kedy sme mali rekordné predaje - cez sedem tisíc vozidiel. Potom všetko začalo klesať a my sme už iba doháňali tržný vývoj v odvetví. Predaj áut prepadol o dvadsať percent a keď sa situácia ustálila, spôsobil rekordný rast cien ropy ďalší dvadsať percentný prepad trhu. To leto bol taký kľud pred búrkou a potom prišla hospodárska recesia.
HN: Ono by sa mohla zdať, že tá expanzia do Poľska a Maďarska bola dosť unáhlená...
My sme to chceli urobiť rýchlo. Na Slovensku sa nám stalo, že naša expanzia bola príliš pomalá. Keď prídete do úplne novej krajiny, sú fixné náklady vysoké a trvá kým sa začnú vracať. Náš obchodný model preto počítal s rozsiahlou expanziou a naozaj sa nám v prvej polovici roku2007 podarilo zachytiť masívny rast. S tým, čo viem teraz, je veľmi ľahké kritizovať. Ja tú kritiku rešpektujem a beriem na seba plnú zodpovednosť. Keď sa teraz pozriem späť, čo by som urobil inak, myslím, že by som úplne zarazil expanziu do Poľska. To bola veľká chyba.
HN: Čo je na Poľsku zlého?
Poľsko je veľmi zložitý trh. My sme si mysleli, že sa nám podarí zmeniť zvyky poľských spotrebiteľov. Že zmeníme spôsob akým nákup áut financujú, keď im ponúkneme rôzne spotrebiteľské produkty. Zlotý začal silno posilňovať. S tým rástol aj dovoz ojazdených áut zo zahraničia. Poľský zákazník je pritom veľmi orientovaný na cenu, kvalita ho príliš nezaujíma. Nám tak naraz prudko klesli predaje.
HN: Vy ste okrem Poľska odišli aj z Maďarska. Tam sa však vraj chcete do troch rokov vrátiť. Pre Poľsko to platí tiež?
Pre Poľsko nie. To je síce trh s obrovským potenciálom, ale nie pre nás. Maďarský spotrebiteľ je oproti poľskému oveľa sofistikovanejší. Je ochotný si priplatiť za lepšie auto, ktoré nie je poškodené, búrané, v dezolátnom stave. Takže pred začiatkom ďalšieho ekonomického cyklu – čo nebude skôr ako za tri roky – sa môžeme do Maďarska vrátiť. Máme tam koniec koncov nehnuteľnosti a silné know-how.
HN: Ale veď Vy budovy v Maďarsku predávate?
Samozrejme sa teraz snažíme predať čo najviac nehnuteľností v Maďarsku, aby sme znížili zadlženie. To ale neznamená, že ich predávame všetky a že sa nebudeme môcť vrátiť.
HN: Ako to vyzerá s expanziou do Ruska? Tú ste odložili. Vy ste pritom prehlásil, že keď sa Vám tam nepodarí preniknúť, vstúpite do budhistického kláštora. Kedy Vás tam môžu čakať?
Ja Rusko sledujem už veľa rokov. Už na začiatku deväťdesiatich rokov som v miestnom trhu videl obrovský potenciál, kde bude fungovať náš obchodný model. Tomu stále verím. Expanziu sme bohužiaľ, kvôli ekonomickému vývoju museli odložiť. Ale nie na vždy. Bol by som rád, keby sme prvú malú pobočku v Rusku otvorili v lete 2010, v prípade, že bude recesia pokračovať a ruská ekonomika ďalej klesať, v roku 2011.
HN: Hovoril ste, že poľský trh pre Vás nie je. Je nejaká krajina, kam by ste v budúcnosti chceli expandovať?
Určite je to Ukrajina. To je podobná krajina Česku, alebo Slovensku. Ľudia tam sú vzdelaný, žijú vo veľkým mestách. Ale Ukrajina má teraz naozaj hlboké ekonomické problémy. Takže to je hudba budúcnosti. Prioritou pre nás je vrátiť sa k zisku v Česku a na Slovensku.
HN: Vieme, že banky zdražujú úvery, obozretnejšie požičiavajú. Ako je na tom firma s financovaním?
Stále generujeme dostatok hotovosti. Takže aj keď má automobilový sektor ako celok problémy a banky sú naozaj prísnejšie, zatiaľ musím zaklopať, že financovanie je úplne v poriadku.
Strategického investora budeme hľadať až v zisku
HN: Neuvažujete ale o tom, že by Vám v ďalšom fungovaní a expanzii pomohol nejaký silný partner?
O tejto možnosti veľmi vážne diskutujeme už dlhšiu dobu. Ale zatiaľ sme neurobili konečné rozhodnutie. Firma to teraz nepotrebuje, aj keď by nám silný partner mohol finančne samozrejme pomôcť. Kým budeme s niekým takým rokovať, chceme dať veci vo firme do poriadku. Aby sme potom boli ziskový a silný.
HN: Už ste s nejakým investorom jednali?
Zatiaľ nie.
HN: Vaše akcie na burze sú veľmi lacné. Predávajú sa okolo 7 korún (českých). Nechystáte sa ich v súvislosti s prípadným vstupom veľkého investora z burzy stiahnuť?
V žiadnom prípade. Naopak, našim jediným zámerom je vrátiť firmu do zisku – čo by sa malo podariť už tento rok a s tým zvýšiť aj hodnotu akcií. Ja sám som najväčší akcionár. Akcie má moja rodina, naši zamestnanci, mám preto enormný záujem na tom, aby sa opäť zhodnotili. Neplánujem žiadne stiahnutie z burzy ani žiadne vytesnenie drobných akcionárov.
HN: Ale za súčasné ceny by bolo pre Vás strašne výhodné to urobiť...
Toho som si vedomý. Urobiť by som to mohol, ale proste nechcem.
HN: Po tom, čo sa všetko stalo, po sťažnostiach akcionárov, že ste ich podviedli, pretože ste o problémoch firmy museli vedieť, a po prudkom prepade cien akcií, neľutuje toho, že ste firmu na burzu priviedol?
Po „vojne“ je nám vyčítaná hromada vecí, ktoré ste vtedy nemohli vedieť. Samozrejme by som si želal, aby sme nikdy neurobili tú rozsiahlu expanziu, aby sme súčasne nešli na burzu, aby sme zostali na českom a slovenskom trhu a boli navždy ziskový. To sa ale nestalo a my musíme hrať s tým, čo máme.
HN: V zisku chcete byť možno už v druhom štvrťroku. Znamená to, že vyplatíte za tento rok dividendu?
Na to je naozaj veľmi skoro. Ja som za minulý rok nedostal žiadny plat, nemám služobné auto, pracujem sedem dní v týždni a mám rodinu, ktorú musím živiť. Samozrejme by sa mi ako najväčšiemu akcionárovi hodilo vyplatiť si dividendu, ale najprv musíme zaistiť finančnú stabilitu firmy, potom sa môžeme baviť o nejakej dividende.
HN: Ako sa bude vyvíjať cena áut?
Ja očakávam, že ten pokles sa teraz zastaví, čaká nás stagnácia, niekde už ceny idú ľahko hore. Dostali sme sa však do situácie kedy nielenže klesá dopyt, ale aj ponuka ojazdených áut. Musíme zvýšiť našu efektivitu. Preto sa zameriame iba na autá v Česku a na Slovensku, kde sa budeme snažiť výkup rozšíriť.
HN: Nedostatok áut na jednej strane a nízky dopyt na strane druhej – to predsa musí zasiahnuť Vaše marže?
Teoreticky áno. Nič menej sa nám vďaka zníženiu nákladov a orientáciu iba na 15 najpredávanejších modelov prudko zvýšil zisk za jedno predané auto. Ten je teraz na historicky najvyššej úrovni. Na Slovensku navyše bolo zavedené šrotovné, to rozhýbalo dopyt a tým aj ponuku ojazdených áut. Niečo podobné sa môže stať aj v Česku.
Anthony Denny
Syn českého imigranta sa narodil v roku 1962 v austrálskom Sydney. Tam tiež vyštudoval botaniku na Ryde College. Do Česka sa odsťahoval v roku 1992 a najprv dovážal nové a použité autá zo Spojených štátov. O dva roky neskôr už otvoril svoj prvý autobazár. Jeho spoločnosť sa postupne rozrástla a tento rok prevádzkuje v strednej Európe sieť 35 pobočiek. Je ženatý, má tri deti. Je vegetarián a zarytý nefajčiar.
Napísať na Whatsapp