Recenzia / Fiat Grande Punto / Punto Evo / Punto (2005–2018)

Volá sa Grande Punto, Punto Evo alebo jednoducho Punto. Záleží na tom, z ktorého roku výroby je, pritom ale vždy ide o rovnaké auto. Tretia generácia malého Fiatu je z hľadiska pomenovania tak trochu chameleón, a vlastne to platí aj pre vzhľad vozu, ktorý ako napovedá pomenovanie, sa menil už dvakrát. Pôvodný názov Grande Punto dostalo auto hneď z dvoch dôvodov. Jednak bolo potrebné ho odlíšiť od druhej generácie, ktorá zostala vo výrobe, názov tiež odráža veľkosť auta. Tretie Punto totiž výrazne povyrástlo a medzi autami v segmente B sa zaradilo k tým najväčším. To má pochopiteľne pozitívny vplyv na vnútorný priestor, ktorý sa výrazne zväčšil a môže konkurovať aj niektorým starším vozom kompaktnej kategórie. I keď konkurencia Punto časom dorástla, stále patrí tento malý hatchback v oblasti priestornosti k tomu lepšiemu vo svojej triede.

Neprehliadnuteľným rysom Grande Punta je jeho vzhľad. Pokiaľ sa o súčasných Fordoch často hovorí, že majú masku ako Aston Martin, malému Fiatu je zase prisudzovaná inšpirácia maskou z áut Maserati. A to je pochopiteľne pre malý a relatívne lacný voz obrovská lichôtka. Dizajn Grande Punta je naozaj veľmi dynamický a lákavý aj dnes, pôvodné prevedenie je zo všetkých zďaleka najpodarenejšie. Ako keby sa Fiatu nedarilo s faceliftami malého modelu dobre vysporiadať. V roku 2009 totiž siahla automobilka k obligátnej inovácii, pri ktorej dostalo Punto výrazne pozmenenú masku. Odzvonilo dravosti vyvolávajúcej asociácie s vozmi s trojzubcom v znaku, po novom naštepený predok mal Punto priblížiť vzhľadu veľmi populárnej päťstovky. Auto zároveň dostalo nový názov Punto Evo, ktorý mal evokovať ďalší vývojový stupeň. Veľa sa toho ale nezmenilo, pod kapotu zavítali len niektoré nové motory. Druhou modernizáciou prešlo auto v roku 2012, a s ňou sa vrátilo aj k pôvodnému názvu Punto. Vzhľad sa tentokrát trochu umiernil, predovšetkým z masky zmizla rušivá chrómová lišta.

Pod kapotou vozu sa vystriedali väčšinou zážihové pohonné jednotky s objemom 1,2 a 1,4 litra. Základom je rokmi preverený motor 1,2 litra, ktorý prekvapí pružnosťou aj dobrou spotrebou, vzhľadom k výkonu 48 kW je však vhodný skôr len do mestskej premávky. Nasledujúca motorizácia 1.4 s 57 kW, šestnásťventilová verzia motoru so 70 kW a preplňovaná jednotka 1.4 T-Jet s 88 kW. Tá je z hľadiska spotreby dosť náchylná na jazdný štýl. Zohnať sa dá aj verzia na zemný plyn, ktorá má tisícštyristovku s výkonom 56 kW. Diesely zastupuje predovšetkým skvelá a veľmi úsporná tisíctristovka s výkonom 55 alebo 66 kW. Silnejšia verzia na pohon úplne dostačuje, väčší motor 1.9 JTD s výkonmi 88 a 96 kW sa javí ako trochu zbytočný. Napokon potvrdila to modernizácia, v priebehu ktorej bola táto jednotka nahradená menším motorom 1.6 JTD s 88kW. Zo zážihových jednotiek sa u Punto Evo menili tiež len silnejšie motory. Šestnásťventilová tisícštyristovka a T-Jet boli nahradené motormi MultiAir. Nepreplňovaná verzia má 77 kW, tá s turbom dáva 99 kW. Po premenovaní na Punto zmizli z ponuky najsilnejšie motory – teda 1.4 T-Jet a 1.6 JTD. Tisíctristovka JTD, samozrejme v silnejšom prevedení, posilnila na 70 kW a pod kapotou je možné mať aj nový dvojvalec 0.9 TwinAir Turbo s 63 kW. Tento motor ale zatiaľ nie je príliš preverený a jeho spotreba veľmi kolíše podľa jazdného štýlu.

Fiat Grande Punto a jeho modernizované verzie dostali lepšiu výbavu ako staršie modeli. Znovu popritom platí, že na trhu sa dá nájsť vcelku široké spektrum ojazdených áut s mnohými úrovňami a prvkami výbavy, z ktorých niektoré môžu byť naozaj veľmi moderné.

Fiat Grande Punto je dodnes jedným zo vzhľadovo najatraktívnejších vozov B segmentu. Jeho maska pripomínajúca vozy Maserati mu dodáva na zdravo dravom vzhľade a príťažlivosti. Po modernizácii na Punto Evo sa tvár výrazne zmenila a bohužiaľ snaha o roztomilosť modelu 500 Puntu príliš nepristane. V najnovšom prevedení s opäť ľahko pozmeneným vzhľadom, vyrábaným od roku 2012, je to o niečo lepšie.

Snáď vo všetkých generáciách sa Fiat Punto môže chváliť veľmi priaznivou spotrebou paliva. Tá tretia je úsporná a vďaka tomu, že vo väčšine prípadov používa preverené a spoľahlivé pohonné jednotky, ktoré nájdeme aj v množstve ďalších vozov značky. Z hľadiska spotreby nie sú vhodné len preplňované motory T-Jet a MultiAir alebo nový Twin Air, ktoré sú náchylné na jazdný štýl.

Aj tretia generácia Fiatu Punto si ponecháva veľmi agilné a dobré jazdné vlastnosti, ktoré patria k tomu lepšiemu vo svojej triede, ale na špičku predsa nedosiahne. Odpruženie je trochu tvrdšie, takže náklony v zákrutách sú opäť malé.

V roku 2005 získal Fiat Grande Punto v nárazových testoch Euro NCAP plný počet piatich hviezdičiek. V súčasnosti sú nároky už o niečo vyššie, ale Punto patrí k nadpriemerne bezpečným vozom a jeho bezpečnostná výbava výrazne nezaostáva za zvyčajnou mierou v danej triede.

Oproti predchádzajúcej generácii sa batožinový priestor Punta zmenšil na 275 litrov, čo je  stále dostatočná hodnota. Výrazne sa však zväčšil priestor pre posádku, nedostatkom miesta netrpia ani cestujúci na zadných sedadlách. Punto však stále nie je vhodné pre dlháňov.

Väčší vnútorný priestor a jeho opticky atraktívne spracovanie sú jednou vecou, druhou je samotný jazdný komfort. Ten je u Punta tradične trochu horší a aj tretia generácia patrí k vozom s tvrdším podvozkom, napríklad aktuálny Ford Fiesta je výrazne komfortnejší, to isté platí pre VW Polo. Posádku však Punto vyložene nevytrasie.

Tretia generácia Fiatu Punto je solídne spoľahlivým automobilom vo všetkých jej prevedeniach, ktorý trpí skôr kvôli pomerne zlej povesti predchádzajúcich prevedení. Spoločne s úspornými motormi, širokou ponukou náhradných dielov z druhovýroby aj stále pomerne jednoduchou konštrukciou, to znamená, že Fiat Punto tretej generácie je prevádzkovo celkom nenáročný automobil.